Kán. 1379 – § 1. Do trestu interdiktu na základe vopred vyneseného rozsudku, alebo ak je to klerik, aj do suspenzie upadá:
1. kto sa nepovýšený do kňazského stavu pokúša o liturgické konanie eucharistickej obety;
2. kto sa okrem prípadu, o ktorom sa hovorí v kán. 1384 pokúša udeliť sviatostné rozhrešenie, hoci ho nemôže dať platne, alebo počúva sviatostnú spoveď.
§ 2. V prípadoch, o ktorých sa hovorí v § 1 sa podľa závažnosti deliktu môžu pridať iné tresty, nevynímajúc exkomunikáciu.
§ 3. Ten, kto sa pokúša udeliť žene sviatostnú vysviacku, ako aj žena, ktorá sa pokúsila prijať posvätný stav, upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku, rezervovanej Apoštolskému stolcu; klerik okrem toho môže byť potrestaný prepustením z klerického stavu.
§ 4. Ten, kto zámerne vysluhuje sviatosť tým, ktorým je zakázané ju prijať, má byť potrestaný suspenziou, ku ktorej môžu byť pridané ďalšie tresty, podľa kán. 1336 § 2-4.
§ 5. Kto, okrem prípadov, o ktorých sa hovorí v § 1-4 a v kán. 1384 predstiera, že vysluhuje sviatosť, má byť potrestaný spravodlivým trestom.
Kán. 1380 – Kto na základe simónie slávi sviatosť alebo ju prijíma, má byť potrestaný interdiktom alebo suspenziou alebo trestami, o ktorých hovorí kán. 1336 § 2-4.
Kán. 1381 – Kto sa previnil zakázanou spoluúčasťou na svätých tajomstvách má byť potrestaný spravodlivým trestom.
Kán. 1382 – § 1. Kto Eucharistiu zahodí, alebo ju so svätokrádežným cieľom odnesie alebo prechováva, upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku, rezervovanej Apoštolskému stolcu; klerika možno okrem toho potrestať iným trestom, nevynímajúc prepustenie z klerického stavu.
§ 2. Kto sa previnil premenením jednej alebo oboch matérií so svätokrádežným cieľom v eucharistickom slávení alebo mimo neho, má byť potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevynímajúc prepustenie z klerického stavu.
Kán. 1383 – Kto z omšového milodaru nezákonne nadobúda zisk, má byť potrestaný cenzúrou alebo trestami, o ktorých hovorí kán. 1336 § 2-4.
Kán. 1384 – Kňaz, ktorý koná proti predpisu kán. 977 upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku, rezervovanej Apoštolskému stolcu.
Kán. 1385 – Kňaz, ktorý počas spovede alebo pri jej príležitosti, alebo pod jej zámienkou navádza kajúcnika na hriech proti šiestemu prikázaniu Desatora, má byť podľa závažnosti deliktu potrestaný suspenziou, zákazmi, pozbaveniami a v ťažších prípadoch má byť prepustený z klerického stavu.
Kán. 1386 – § 1. Spovedník, ktorý priamo porušuje sviatostné tajomstvo, upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku rezervovanej Apoštolskému stolcu; kto ho porušuje iba nepriamo, má byť potrestaný podľa závažnosti deliktu.
§ 2. Tlmočník a iní, o ktorých sa hovorí v kán. 983 § 2, ktorí porušujú tajomstvo, majú byť potrestaní spravodlivým trestom nevynímajúc exkomunikáciu.
§ 3. Pri zachovaní predpisu § 1-2 kto akýmkoľvek technickým prostriedkom zaznamenáva alebo zlomyseľne šíri prostredníctvom spoločenských oznamovacích prostriedkov veci, ktoré povedal spovedník alebo penitent počas sviatostnej spovede, skutočnej alebo simulovanej, má byť potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevylučujúc prepustenie z klerického stavu, ak je to klerik.
Kán. 1387 – Biskup, ktorý bez pápežského mandátu konsekruje niekoho na biskupa a rovnako ten, kto od neho konsekráciu prijíma, upadajú do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku rezervovanej Apoštolskému stolcu.
Kán. 1388 – § 1. Biskupovi, ktorý proti predpisu kán. 1015 vysvätil cudzieho podriadeného bez zákonnej dovoľujúcej listiny, sa počas jedného roka zakazuje udeľovať posvätný stav. Kto však svätenie prijal, je samým činom od prijatého posvätného stavu suspendovaný.
§ 2. Kto k posvätným stavom pristúpi viazaný nejakou cenzúrou alebo iregularitou, ktorú dobrovoľne zamlčí, okrem toho, čo stanovuje kán. 1044 § 2, bod 1, je samotným úkonom suspendovaný z prijatého stavu.