Kán. 1438 – Pri zachovaní predpisu kán. 1444 § 1, bod 1:
1. z tribunálu sufragánneho biskupa sa odvolanie podáva na tribunál metropolitu pri neporušení predpisu kán. 1439;
2. v kauzách, ktoré sa prerokúvajú v prvej inštancii pred metropolitom, sa odvolanie podáva na tribunál, ktorý on so schválením Apoštolského stolca určil nastálo;
3. pre kauzy prerokúvané pred provinciálnym predstaveným, tribunál druhej inštancie je tribunál najvyššieho moderátora; pre kauzy prerokúvané pred miestnym opátom je tribunál opáta predstaveného mníšskej kongregácie.
Kán. 1439 – § 1. Ak je podľa normy kán. 1423 pre viaceré diecézy ustanovený jediný tribunál prvej inštancie, konferencia biskupov musí so schválením Apoštolského stolca ustanoviť tribunál druhej inštancie, ak všetky diecézy nie sú sufragánne tej istej arcidiecézy.
§ 2. Konferencia biskupov môže so schválením Apoštolského stolca ustanoviť jeden alebo viac tribunálov druhej inštancie aj okrem prípadov, o ktorých sa hovorí v § 1.
§ 3. Čo sa týka tribunálov druhej inštancie, o ktorých sa hovorí v § 1-2, konferencia biskupov alebo biskup, ktorého ona určila, majú všetky moci, ktoré patria diecéznemu biskupovi vzhľadom na jeho tribunál.
Kán. 1444 – § 1. Rímska róta súdi:
1. v druhej inštancii kauzy, ktoré boli rozsúdené riadnymi tribunálmi prvej inštancie a Svätému stolcu sa predkladajú prostredníctvom zákonného odvolania;
2. v tretej alebo ďalšej inštancii kauzy, ktoré už rozsúdila Rímska róta alebo ktorékoľvek iné tribunály, ak sa vec nepovažuje za rozsúdenú.
§ 2. Tento tribunál súdi aj v prvej inštancii kauzy, o ktorých sa hovorí v kán. 1405 § 3, alebo iné, ktoré Rímsky veľkňaz z vlastného podnetu, alebo na žiadosť stránok prevzal pred svoj tribunál a zveril Rímskej róte; tieto kauzy súdi Rímska róta aj v druhej a ďalšej inštancii, ak v reskripte, ktorým sa jej zveruje úloha, nie je určené niečo iné.