Kán. 144 – § 1. V prípade spoločného omylu o skutku alebo o práve a tiež v prípade pozitívnej a pravdepodobnej pochybnosti o práve alebo o skutku, Cirkev dopĺňa riadiacu výkonnú moc tak pre vonkajšie, ako aj vnútorné fórum.
§ 2. Tá istá norma sa aplikuje, keď ide o splnomocnenia, o ktorých sa hovorí v kán. 882, 883, 966 a 1111 § 1.
Kán. 1116 – § 1. Ak asistujúci, kompetentný podľa normy práva, nemôže byť bez veľkej ťažkosti prítomný alebo sa nemožno k nemu dostať, tí, ktorí majú úmysel uzavrieť pravé manželstvo, môžu ho platne a dovolene uzavrieť pred samými svedkami:
1. v nebezpečenstve smrti;
2. mimo nebezpečenstva smrti, len keď sa rozumne predvída, že tento stav potrvá jeden mesiac.
§ 2. V obidvoch prípadoch, ak je k dispozícii iný kňaz alebo diakon, ktorý môže byť prítomný, má byť prizvaný a spolu so svedkami musí byť prítomný pri slávení manželstva, pri neporušení platnosti manželstva, uzavretého pred samými svedkami.
§ 3. V tých istých okolnostiach, o ktorých sa hovorí v § 1 bod 1 a 2, môže miestny ordinár ktorémukoľvek katolíckemu kňazovi udeliť splnomocnenie požehnať manželstvo veriacich výchovných cirkví, ktoré nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, ak to žiadajú z vlastnej vôle a len keď nič neprekáža platnému alebo dovolenému sláveniu manželstva. Ten istý kňaz s potrebnou rozumnosťou o tom oboznámi kompetentnú autoritu nekatolíckej cirkvi, ktorej sa to týka.
§ 2. Ak zachovaniu kánonickej formy prekážajú veľké ťažkosti, miestny ordinár katolíckej stránky má právo v jednotlivých prípadoch od nej dišpenzovať, ale po porade s ordinárom miesta, kde sa manželstvo slávi, a pri zachovaní istej verejnej formy slávenia, potrebnej na platnosť; konferencia biskupov má stanoviť normy, podľa ktorých sa uvedený dišpenz má udeľovať jednotným spôsobom.