Kán. 1619 – Pri zachovaní kán. 1622 a 1623 neplatnosti úkonov, stanovené pozitívnym právom, ktoré, hoci boli známe stránke podávajúcej sťažnosť, sudcovi pred vynesením rozsudku neboli oznámené, sa naprávajú samým rozsudkom vždy, keď ide o kauzu, týkajúcu sa dobra súkromných osôb.
Kán. 1620 – Rozsudok má chybu nenapraviteľnej neplatnosti, ak:
1. ho vyniesol absolútne nekompetentný sudca;
2. ho vyniesol ten, kto nemá moc súdiť v tribunáli, v ktorom bola kauza rozsúdená;
3. rozsudok vyniesol sudca, donútený násilím alebo veľkým strachom;
4. súdne konanie bolo vykonané bez súdnej žiadosti, o ktorej sa hovorí v kán. 1501, alebo nebolo ustanovené proti nijakej pozvanej stránke;
5. bol vynesený medzi stránkami, z ktorých aspoň jedna nemá spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní;
6. niekto vystupoval v mene iného bez zákonného mandátu;
7. jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby;
8. kontroverzia nebola ani čiastočne rozhodnutá.
Kán. 1621 – Vymáhanie neplatnosti, o ktorej sa hovorí v kán. 1620, sa môže predložiť na spôsob námietky bez časového obmedzenia, na spôsob žaloby pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, do desiatich rokov odo dňa zverejnenia rozsudku.
Kán. 1622 – Rozsudok má chybu napraviteľnej neplatnosti, iba ak:
1. ho vyniesol nezákonný počet sudcov proti predpisu kán. 1425 § 1;
2. neobsahuje zdôvodnenia čiže dôvody rozhodnutia;
3. chýbajú na ňom podpisy, predpísané právom;
4. neobsahuje rok, mesiac, deň a miesto vynesenia;
5. sa opiera o neplatný súdny úkon, ktorého neplatnosť nebola napravená podľa normy kán. 1619;
6. bol vynesený proti stránke zákonne neprítomnej podľa kán. 1593 § 2.
Kán. 1623 – Vymáhanie neplatnosti v prípadoch, o ktorých sa hovorí v kán. 1622, sa môže predložiť do troch mesiacov od oznámenia o zverejnení rozsudku.
Kán. 1624 – O vymáhaní neplatnosti rozhoduje ten sudca, ktorý rozsudok vyniesol; ak sa však stránka obáva, že sudca, ktorý vyniesol rozsudok napadnutý vymáhaním neplatnosti bude zaujatý, a preto ho považuje za podozrivého, môže požadovať, aby bol podľa normy kán. 1450 nahradený iným sudcom.
Kán. 1625 – Vymáhanie neplatnosti sa môže predložiť spolu s odvolaním v lehote, stanovenej na odvolanie.
Kán. 1626 – § 1. Vymáhanie neplatnosti môžu predložiť nielen stránky, ktoré sa cítia poškodené, ale aj promótor spravodlivosti alebo obhajca zväzku vždy, keď majú právo zasiahnuť.
§ 2. Sám sudca z úradu môže ním vynesený neplatný rozsudok stiahnuť alebo opraviť v lehote stanovenej na konanie v kán. 1623, ak medzitým nebolo podané odvolanie spolu so vymáhaním neplatnosti, alebo ak neplatnosť nebola napravená uplynutím lehoty, o ktorej sa hovorí v kán. 1623.
Kán. 1627 – Kauzy o vymáhaní neplatnosti môžu byť prerokované podľa noriem o ústnom sporovom procese.
Kán. 1628 – Stránka, ktorá sa domnieva, že je nejakým rozsudkom poškodená, a takisto promótor spravodlivosti a obhajca zväzku v kauzách, v ktorých sa vyžaduje ich prítomnosť, majú právo odvolať sa proti rozsudku u vyššieho sudcu pri neporušení predpisu kán. 1629.
Kán. 1629 – Odvolanie nie je prípustné:
1. proti rozsudku samého Najvyššieho veľkňaza alebo Apoštolskej signatúry;
2. proti rozsudku postihnutému chybou neplatnosti, ak nie je spojené s vymáhaním neplatnosti podľa normy kán. 1625;
3. proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou;
4. proti dekrétu sudcu alebo čiastkovému rozsudku, ktoré nemajú účinnosť definitívneho rozsudku, ak nie je spojené s odvolaním proti definitívnemu rozsudku;
5. proti rozsudku alebo dekrétu v kauze, o ktorej právo určuje, že vec treba čo najrýchlejšie rozhodnúť.
Kán. 1630 – § 1. Odvolanie treba podať pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, v zánikovej lehote pätnástich využiteľných dní od oznámenia o zverejnení rozsudku.
§ 2. Ak sa podáva ústne, má ho notár pred samým odvolávajúcim sa vyhotoviť písomne.
Kán. 1631 – Ak vznikne otázka o práve odvolať sa, má ju podľa noriem ústneho sporového procesu čo najrýchlejšie rozriešiť odvolací tribunál.
Kán. 1632 – § 1. Ak v odvolaní nie je uvedené, ktorému tribunálu je ono určené, predpokladá sa, že bolo podané tribunálu, o ktorom sa hovorí v kán. 1438 a 1439.
§ 2. Ak sa druhá stránka odvolala na iný odvolací tribunál, kauzu rieši tribunál, ktorý je vyššieho stupňa, pri neporušení kán. 1415.
Kán. 1633 – V odvolaní treba pokračovať pred sudcom, ktorému je ono určené, do mesiaca od jeho podania, ak sudca, ktorý rozsudok vyniesol, neposkytol stránke dlhší čas na jeho pokračovanie.
Kán. 1634 – § 1. Na pokračovanie v odvolaní sa vyžaduje a stačí, aby stránka požiadala vyššieho sudcu o opravu napadnutého rozsudku, priložila kópiu tohto rozsudku a uviedla dôvody odvolania.
§ 2. Ak stránka nemôže vo využiteľnom čase dostať exemplár napadnutého rozsudku od tribunálu, ktorý ho vyniesol, medzitým lehoty neplynú a prekážku treba oznámiť sudcovi odvolania; ten má sudcu, ktorý rozsudok vyniesol, zaviazať príkazom, aby čím skôr zadosťučinil svojej úradnej povinnosti.
§ 3. Medzitým sudca, ktorý rozsudok vyniesol, musí podľa normy kán. 1474 spisy odoslať sudcovi odvolania.
Kán. 1635 – Po nevyužitom uplynutí neodkladných odvolacích lehôt buď pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, alebo pred sudcom, ktorému ho treba poslať, sa odvolanie považuje za zanechané.
Kán. 1636 – § 1. Kto sa odvoláva môže sa zrieknuť odvolania s účinkami, o ktorých sa hovorí v kán. 1525.
§ 2. Ak odvolanie podal obhajca zväzku alebo promótor spravodlivosti, môže sa ho zrieknuť obhajca zväzku alebo promótor spravodlivosti odvolacieho tribunálu, ak zákon neurčuje ináč.
Kán. 1637 – § 1. Odvolanie podané žiadateľom je na osoh aj predvolanej stránke a naopak.
§ 2. Ak je viac predvolaných stránok alebo žiadateľov a rozsudok je napadnutý iba jedným z nich alebo iba proti jednému z nich, usudzuje sa, že napadnutie urobili všetci a proti všetkým, kedykoľvek požadovaná vec je nedeliteľná alebo záväzok nerozdielny.
§ 3. Ak jedna stránka podá odvolanie proti niektorej časti rozsudku, protistrana, hoci uplynuli neodkladné lehoty na odvolanie, môže podať vedľajšie odvolanie proti iným častiam v zánikovej lehote pätnástich dní odo dňa, keď jej bolo oznámené hlavné odvolanie.
§ 4. Ak nie je zrejmé niečo iné, predpokladá sa, že odvolanie bolo podané proti všetkým častiam rozsudku.
Kán. 1638 – Odvolanie pozastavuje vykonanie rozsudku.
Kán. 1639 – § 1. Pri neporušení predpisu kán. 1680 § 4 sa na odvolacom stupni nemôže prijať nový dôvod žiadosti ani na spôsob užitočného spájania; dosvedčenie sporu sa preto môže vzťahovať iba na to, aby sa predchádzajúci rozsudok potvrdil alebo zmenil, či už úplne, alebo čiastočne.
§ 2. Nové dôkazy sa však prijímajú iba podľa normy kán. 1600.
Kán. 1640 – Na odvolacom stupni treba postupovať tým istým spôsobom ako v prvej inštancii s primeraným prispôsobením; ale ak netreba doplniť dôkazy, ihneď po dosvedčení sporu podľa normy kán. 1513 § 1, a kán. 1639 § 1, sa má pristúpiť k diskusii o kauze a k rozsudku.