Kán. 1620 – Rozsudok má chybu nenapraviteľnej neplatnosti, ak:

1. ho vyniesol absolútne nekompetentný sudca;

2. ho vyniesol ten, kto nemá moc súdiť v tribunáli, v ktorom bola kauza rozsúdená;

3. rozsudok vyniesol sudca, donútený násilím alebo veľkým strachom;

4. súdne konanie bolo vykonané bez súdnej žiadosti, o ktorej sa hovorí v kán. 1501, alebo nebolo ustanovené proti nijakej pozvanej stránke;

5. bol vynesený medzi stránkami, z ktorých aspoň jedna nemá spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní;

6. niekto vystupoval v mene iného bez zákonného mandátu;

7. jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby;

8. kontroverzia nebola ani čiastočne rozhodnutá.

Kán. 1622 – Rozsudok má chybu napraviteľnej neplatnosti, iba ak:

1. ho vyniesol nezákonný počet sudcov proti predpisu kán. 1425 § 1;

2. neobsahuje zdôvodnenia čiže dôvody rozhodnutia;

3. chýbajú na ňom podpisy, predpísané právom;

4. neobsahuje rok, mesiac, deň a miesto vynesenia;

5. sa opiera o neplatný súdny úkon, ktorého neplatnosť nebola napravená podľa normy kán. 1619;

6. bol vynesený proti stránke zákonne neprítomnej podľa kán. 1593 § 2.

II. kapitola Navrátenie do pôvodného stavu

Kán. 1645 – § 1. Proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou, stojí navrátenie do pôvodného stavu, len keď je zjavne preukázaná jeho nespravodlivosť.

§ 2. Avšak nespravodlivosť sa považuje za zjavne preukázanú, len ak:

1. rozsudok sa do takej miery opiera o dôkazy, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé, že bez týchto dôkazov by výroková časť rozsudku bola neudržateľná;

2. sa neskôr objavili doklady, ktoré nepochybne dokazujú nové skutočnosti, ktoré vyžadujú opačné rozhodnutie;

3. rozsudok bol vynesený na základe podvodu jednej stránky na škodu druhej;

4. bol zjavne zanedbaný predpis nie čisto procesného zákona;

5. rozsudok odporuje predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré sa stalo rozsúdenou vecou.