Kán. 1683 – Diecéznemu biskupovi patrí súdiť kauzy manželskej neplatnosti skráteným procesom, keď:
1. žiadosť podajú obidve stránky alebo jedna z nich so súhlasom druhej;
2. nastane taký súbeh okolností skutkov i osôb, podopretých svedectvami alebo dokumentmi, ktoré si nevyžadujú nijaké ďalšie skúmanie a dôslednejšie zbieranie dôkazov a neplatnosť je zrejmá.
Kán. 1684 – Žiadosť na uvedenie sporu, ktorým sa začína skrátený proces, okrem toho, čo sa uvádza v kán. 1504, musí:
1. krátko, úplne a prehľadne vyložiť skutočnosti, o ktoré sa žiadosť opiera;
2. uviesť dôkazy, ktoré môže sudca ihneď získať;
3. pripojiť dokumenty, o ktoré sa žiadosť opiera.
Kán. 1685 – Súdny vikár v tom istom dekréte, ktorým určí dosvedčenie sporu, ustanoví vyšetrovateľa a poradcu a povolá do tridsiatich dní na zasadanie všetkých, ktorí sa musia na ňom zúčastniť a ktoré sa má konať podľa normy kán. 1686.
Kán. 1686 – Vyšetrovateľ, nakoľko je to možné, na jedinom zasadaní zozbiera dôkazy a určí lehotu pätnásť dní na predloženie prípadných pripomienok v prospech zväzku a obhajob stránok.
Kán. 1687 – § 1. Diecézny biskup po prijatí spisov, po porade s vyšetrovateľom a poradcom a po zvážení pripomienok obhajcu zväzku a prípadných obhajob stránok, ak nadobudol morálnu istotu o neplatnosti manželstva, vynesie rozsudok. V opačnom prípade vráti kauzu na riadny proces.
§ 2. Úplný text rozsudku so zdôvodnením nech sa oznámi čím skôr stránkam.
§ 3. Proti rozsudku biskupa sa možno odvolať k metropolitovi alebo na Rímsku Rotu; ak bol rozsudok vynesený metropolitom, odvolanie sa podáva k najstaršiemu sufragánovi; a proti rozsudku iného biskupa, ktorý nemá vyššieho predstaveného iba Rímskeho veľkňaza, sa možno odvolať k biskupovi, ktorého si tento nastálo určil.
§ 4. Ak sa odvolanie zreteľne ukáže iba ako naťahovanie procesu, metropolita alebo biskup, o ktorom sa zmieňuje § 3, alebo dekan Rímskej Roty, ho svojím dekrétom hneď na začiatku zamietne; ak sa však prijme, kauza sa vráti na riadne prerokúvanie na druhom stupni.