Kán. 197 – Premlčanie ako spôsob nadobudnutia alebo straty subjektívneho práva, ako aj oslobodenia sa od povinností Cirkev prijíma tak, ako je to v občianskom zákonodarstve príslušného štátu, pri neporušení výnimiek, ktoré kánony tohto Kódexu stanovujú.
Kán. 198 – Nijaké premlčanie neplatí, ak sa nezakladá na dobromyseľnosti, a to nielen na začiatku, ale aj po celý čas vyžadovaný na premlčanie, pri neporušení predpisu kán. 1362.
Kán. 199 – Premlčaniu nepodliehajú:
1. práva a povinnosti, ktoré sa zakladajú na prirodzenom alebo pozitívnom Božom zákone;
2. práva, ktoré možno získať iba z apoštolského privilégia;
3. práva a povinnosti, ktoré sa priamo vzťahujú na duchovný život veriacich;
4. presné a nepochybné hranice cirkevných územných jednotiek;
5. omšové milodary a záväzky;
6. obsadenie cirkevného úradu, ktorý podľa normy práva vyžaduje vykonávanie posvätného stavu;
7. právo vizitácie a povinnosť poslušnosti tak, aby veriacich nemohla vizitovať nijaká cirkevná autorita a nijakej autorite už nepodliehali.