Kán. 48 – Jednotlivým dekrétom sa rozumie administratívny úkon, vydaný kompetentnou výkonnou autoritou, ktorým sa podľa noriem práva pre jednotlivý prípad vydáva rozhodnutie alebo sa robí opatrenie, ktoré sa zo svojej povahy nezakladajú na žiadosti niekoho.
Kán. 49 – Jednotlivý príkaz je dekrét, ktorým sa osobe alebo určitým osobám priamo a zákonne nariaďuje niečo vykonať alebo od niečoho upustiť najmä na vymáhanie zachovávania zákona.
Kán. 50 – Pred vydaním jednotlivého dekrétu si má autorita zadovážiť potrebné poznatky a dôkazy a podľa možnosti vypočuť tých, ktorých práva by mohli byť porušené.
Kán. 51 – Dekrét sa má vydať písomne, a ak ide o rozhodnutie, aspoň so súhrnným uvedením dôvodov.
Kán. 52 – Jednotlivý dekrét má účinnosť iba vo veciach, o ktorých rozhoduje, a voči osobám, pre ktoré bol daný; tie však zaväzuje všade, ak nie je zrejmé niečo iné.
Kán. 53 – Ak si dekréty navzájom protirečia, osobitný prevažuje nad všeobecným v tých veciach, ktoré vyjadruje osobitne; ak sú rovnako osobitné alebo všeobecné, neskorším sa predchádzajúci pozmeňuje natoľko, nakoľko mu protirečí.
Kán. 54 – § 1. Jednotlivý dekrét, ktorého uplatnenie sa zveruje vykonávateľovi, má účinok od chvíle vykonania; inak od chvíle, keď sa oznámi osobe autoritou toho, kto vydáva rozhodnutie.
§ 2. Aby sa mohlo vymáhať zachovávanie jednotlivého dekrétu, treba ho oznámiť podľa normy práva zákonným dokumentom.
Kán. 55 – Pri zachovaní predpisu kán. 37 a 51, keď veľmi vážny dôvod prekáža, aby sa napísaný text dekrétu odovzdal, dekrét sa považuje za oznámený, keď sa pred notárom alebo dvoma svedkami prečíta tomu, komu je určený, a vyhotoví sa zápisnica, ktorú majú podpísať všetci prítomní.
Kán. 56 – Dekrét sa považuje za doručený, ak ten, komu je určený, bol riadne predvolaný, aby si dekrét prevzal alebo si ho vypočul, bez oprávneného dôvodu sa nedostavil alebo odmietol podpísať.
Kán. 57 – § 1. Vždy, keď zákon prikazuje vydanie dekrétu, alebo keď ten, koho sa to týka, zákonne podá žiadosť alebo rekurz o vydanie dekrétu, kompetentná autorita má urobiť opatrenie do troch mesiacov od prijatia žiadosti alebo rekurzu, ak zákon nepredpisuje inú lehotu.
§ 2. Ak po uplynutí tejto lehoty nebol dekrét vydaný, vzhľadom na podanie ďalšieho rekurzu sa predpokladá, že odpoveď je záporná.
§ 3. Predpokladaná záporná odpoveď neoslobodzuje kompetentnú autoritu od povinnosti vyniesť dekrét, ba ani od nahradenia prípadne spôsobenej škody podľa normy kán. 128.
Kán. 58 – § 1. Jednotlivý dekrét stráca účinnosť zákonným odvolaním zo strany kompetentnej autority, ako aj zaniknutím zákona, na vykonávanie ktorého bol dekrét vydaný.
§ 2. Jednotlivý príkaz, ktorý nebol uložený zákonným dokumentom, zaniká ukončením práva prikazujúceho.