Dávid kráľom nad celým Izraelom, 5 – 10

Dobytie Jeruzalema. – 15,1Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: „Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo! 2Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«“ 3Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať; a kraľoval štyridsať rokov. 5V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.

66Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Dávidovi povedali: „Nevkročíš sem, odoženú ťa slepí a kuľhaví!“ Že vraj Dávid nevkročí dnu! 7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto. 8V ten deň povedal Dávid: „(Odmenu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne rúry striech! Ale slepých a kuľhavých nenávidí Dávidova duša.“ Preto sa hovorí: ‚Slepý a kuľhavý nevkročí do domu!‘

99Dávid sa usadil na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Potom ho dookola vybudoval, počnúc od Mela dovnútra. 10Takto Dávid stále vzrastal, lebo Pán, Boh zástupov, bol s ním. 1111Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov; i cédrové drevo, tesárov a murárskych kamenárov, aby postavili Dávidovi dom. 12Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu, Izraelu, povýšil jeho kráľovstvo.

13Po svojom príchode z Hebronu si Dávid vzal ďalšie vedľajšie ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry. 14Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún, 15Jebahar, Elisua, Nefeg, 16Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet.

Dávid porazí Filištíncov. – 17Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil do pevnosti. 185,18Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim. 19Vtedy sa Dávid dopytoval Pána: „Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?“ Pán odpovedal Dávidovi: „Choď, lebo ti isto vydám Filištíncov do ruky.“ 205,20Dávid prišiel do Bál Parašimu a Dávid ich tam porazil. Tu povedal: „Pán roztrhal predo mnou mojich nepriateľov, ako trhá voda.“ Preto dostalo toto miesto meno Bál Parašim. 21Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho ľudia odniesli.

22Filištínci tiahli ešte raz nahor a rozložili sa v údolí Refaim. 2323Dávid sa dopytoval Pána, ktorý odpovedal: „Nechoď, ale ich obkľúč odzadu a choď na nich od hrušiek! 24A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pán, aby porazil tábor Filištíncov!“ 255,25Dávid urobil tak, ako mu prikázal Pán, a bil Filištíncov od Gabay až po cestu do Gezeru.