Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju,
rozvracia jej tvárnosť
a rozprašuje jej obyvateľov.

I bude ako ľudu, tak kňazom,
ako sluhovi, tak jeho pánovi,
ako slúžke, tak jej panej,
ako predavačom, tak kupcom,
ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava,
ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

Pustá, spustnutá je zem,
vyplienená a vylúpená,
lebo Pán hovoril toto slovo.

Trúchli, uvädá zem,
zoschýna, uvädá svet,
zoschýna výsosť so zemou.

A zem je sprznená od obyvateľov,
veď prekročili zákony, zmenili právo,
zrušili zmluvu večitú.

Preto kliatba zožiera zem
a pykajú tí, čo na nej bývajú,
preto horia obyvatelia zeme
a ľudí ostalo len máličko.

Smúti mušt, zoschýna vinič,
vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

Zmizla radosť bubnov,
prestal krik plesajúcich,
zmizla radosť citary.

Pri speve nepijú víno,
zhorkol nápoj pri pití.

Zbúrané je ničomné mesto,
zavretý každý dom, nevkročíš doň.

Kviľba je po uliciach pre víno,
zapadla každá radosť,
odišla potecha zo zeme.

V meste zostala spustlosť,
na márnosť je rozbitá brána.

Veď, tak bude vprostred zeme,
uprostred národov
ako ráňanie olív,
ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú,
nad slávou Pánovou zajasá more.

Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch,
meno Pána, Boha Izraela.

Od končín zeme počuli sme spevy:
„Sláva Spravodlivému!“
Ale povedal som:
„Schradnem, schradnem, beda mi!“
Vzbúrenci sa búria,
áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

Strach a jama a osídlo
pre teba, čo obývaš zem:

a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy,
kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla.
Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti
a zatrasú sa základy zeme.

Veľmi sa rozpuká zem,
na kusy sa dotrhá zem,
hrozne sa bude triasť zem.

Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec,
zakolíše sa ako koliba;
i zaľahne na ňu jej hriech
a padne, že viac nevstane.

V ten deň Pán navštívi
vojsko výšav na výsosti
a kráľov zeme na zemi,

zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy
a zavretí budú do väzenia,
po mnohých dňoch budú navštívení.

I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko,
veď Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a pred svojimi staršími má slávu.

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
veď si zázračne uskutočnil
dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,
z opevneného mesta zborenisko,
paláce cudzích nie sú mestom,
nikdy nebudú postavené.

Preto ťa velebí silný ľud,
mestá mocných národov sa ťa boja.

Veď si bol pevnosťou slabému,
pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,
lebo dych tyranov – ako búrka múru.

Ako úpal na púšti
udusil si hluk cudzincov,
ako úpal v tôni mraku
stlmil si pieseň tyranov.

Pán zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu hojnú, hostinu s vínom,
hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

A zničí na tomto vrchu
závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,
a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

Zničí smrť navždy
a Pán, Jahve, zotrie
slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu
odstráni z celej zeme,
lebo Pán hovoril.

A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh,
v neho sme dúfali, že nás spasí!
On je Pán, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!

Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
Potom bude Moab zmlátený na mieste,
ako je zmlátená slama v hnojnici.

A ak si v nej roztiahne ruky,
ako rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,
zvalí, strhne k zemi, do prachu.

V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
„Máme pevné mesto,
spásu položil,
múry a hradby.

Otvorte brány
a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.

Má myseľ pevnú,
zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

Preto znížil obyvateľov výšin,
mesto vyvýšené;
zrútil ho, zrútil až k zemi,
zrazil ho až do prachu.

Rozšliapala ho noha,
nohy biednych, kroky slabých.

Cesta spravodlivého je rovná,
cestu spravodlivého na rovno upravíš.“

Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali,
tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

Svojou dušou dychtím po tebe v noci,
áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno,
lebo podľa tvojich súdov na zemi
učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde,
v zemi spravodlivých hreší
a nevidí velebnosť Pána.

Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia;
s hanbou uvidia horlivosť o ľud,
tvojich nepriateľov strávi oheň.

Pane, daruješ nám pokoj,
veď aj všetky naše diela si ty urobil!

Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba,
len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú,
preto si ich strestal a vyhubil,
zničil si všetku ich pamiatku.

Zveľadil si národ, Pane,
zveľadil si národ, seba oslávil,
rozšíril si všetky hranice krajiny.

Pane, v tiesni ťa hľadali.
Šeptom vylievali prosby,
keď ich karhal.

Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a volá v bolestiach,
tak sme boli my, Pane, pred tebou.

Počali sme, zvíjali sme sa
a akoby sme boli porodili vietor,
spásu sme nepriviedli krajine
a nezrodili sa obyvatelia zeme.

Tvoji mŕtvi ožijú!
Vstanú moje mŕtvoly!
Vzbuďte sa a plesajte,
ktorí bývate v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem porodí tiene.

Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb
a zapri dvere za sebou,
schovaj sa trocha, nakrátko,
kým neprejde hnev.

Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku,
aby trestal hriech na obyvateľoch zeme.
Zem odhalí svoju krv
a neukryje viac svojich zabitých.

V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, veľkým a silným mečom
Leviatana, rezkého hada,
a zabije draka, ktorý je v mori.

V ten deň
bude vinica vínorodá, ospevujte ju!

Ja, Pán, ju strážim,
každú chvíľu ju polievam;
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.

Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,

alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou.

V budúcnosti Jakub zakorení,
kvitnúť bude a pučať Izrael
a naplní tvár zeme úrodou.

Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov?
Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?

Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil,
zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.

Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov
a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech,
keď urobí všetky oltárne kamene
podobnými rozdrvenému vápencu.
Nevstanú viac ašery a chamány.

Lebo pevné mesto je osamelé,
príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť,
bude sa tam pásť a odpočívať teľa
a znivočí jeho vetvičky.

Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa,
prídu ženy a zapália ich.
Lebo je to ľud nechápavý,
preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ
a jeho Tvorca ho neomilostí.

V ten deň
bude Pán vyklepávať klasy
od Eufratu až po Egyptský potok
a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní
jeden po druhom.

V ten deň
zazvučí veľká trúba
i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine
a rozptýlení v krajine egyptskej,
a klaňať sa budú Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.