Kniha proroka Izaiáša   –   Iz 37

Oslobodenie. – 137,1-38Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. 2Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. 4Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!“ 5Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: „Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“

8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10„Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári? 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“

14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: 16„Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 17Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 18Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. 19Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. 20Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný.“

21Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

22

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

23

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

24

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

25

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

26

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

27

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

28

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

29

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

30

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

31

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

32

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

33

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

34

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí“ – hovorí Pán.

35

„Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.“

36

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

37

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

38

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.