1Iz 42„Hľa, môj služobník priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.
Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.
3Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.
Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy.“
Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:
„Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,
aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“