9,1
Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.
2
Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
3
Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.
4
Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.
5 n.
Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.
Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.
Tresty na Izrael
7(8)Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.
8
A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
„Tehly sa zrútili – budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté – nahradíme ich cédrami.“
10 n.
A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.
Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,
13 n.
nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
17 n.
Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.
Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
19 n.
Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.
Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.