Zvučte trúbou na Sione,
volajte na mojom svätom vrchu,
nech sa trasú všetci obyvatelia zeme,
lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

Deň tmy a mrákavy,
deň oblakov a víchrice.
Ako zora sa rozprestiera na vrchoch
národ početný a mocný,
jemu podobný nebol od prapočiatku
a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

Pred ním oheň zožiera
a za ním vypaľuje plameň;
sťa záhrada Eden je pred ním zem,
za ním však znivočená púšť
a nieto pred ním nijakej záchrany.

Ich výzor je ako výzor koní
a ako jazdci, tak bežia.

Akoby hrmot vozov
poskakujú na temene vrchov
a ako šľahot plamenného ohňa,
ktorý plevu zožiera;
ako mocný národ zriadený do boja.

Pred ním sa chvejú národy,
zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

Bežia ako bohatieri
a ako bojovníci lezú na múry;
každý ide svojou cestou,
neodchýli sa zo svojho chodníka.

Jeden nevráža do druhého,
každý kráča svojou koľajou,
i cez strely sa neprestajne rútia.

Vpadnú do mesta, bežia po múroch,
vylezú na domy,
vojdú ako zlodej cez okná.

Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo,
slnko a mesiac sa zatemnia
a hviezdy stiahnu svoj jas.

Pán vydá hlas pred svojím vojskom,
veď jeho tábor je veľmi veľký,
veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz.
Áno, veľký je Pánov deň
a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?