Kniha proroka Joela   –   Joel 2,12–17

Čiňte pokánie!

124 n.

„Teraz však – hovorí Pán –
obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom,

1313

roztrhnite si srdcia, a nie rúcho,
obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu,
veď je dobrotivý a milosrdný,
trpezlivý a veľmi ľútostivý
a môže odvrátiť nešťastie.“

1414

Možno, že sa zmení a odpustí
a zanechá po sebe požehnanie
na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

15

Zvučte trúbou na Sione,
zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

16

zvolajte ľud, zasväťte zástup,
zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých
aj tých, čo sajú prsia;
ženích nech vyjde zo svojej izby
a nevesta zo svojej chyže.

1717

Medzi predsieňou a oltárom
nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia,
a nech hovoria: „Ušetri, Pane, svoj ľud
a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu,
aby nad nimi panovali národy;“
prečo by mali vravieť medzi národmi:
„Kdeže je ich Boh?“