Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.