Všeobecná skazenosť
17,1
Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.
3
Na zlo majú znamenité ruky:
knieža – požaduje,
sudca – za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.
4-7
4
Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.
5
Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.
6
Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.
Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.