Kniha Numeri   –   Nm 16

Koreho vzbura. – 116,1 n.A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. 2Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena, 3spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: „Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!“

Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok nad vzbúrencami. – 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: „Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu. 6Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina, 7ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!“ 8A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: „Počúvajte, synovia Léviho! 9Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?! 11Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?“

Dátanov a Ábironov odpor. – 1212 n.Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: „Nejdeme! 13Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť? 14V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!“ 15Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: „Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!“

Pán tresce Koreho a jeho skupinu. – 16Nato Mojžiš povedal Koremu: „Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron. 17Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu.“ 18Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež. 19Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva 20a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21„Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!“ 22Tu oni padli na tvár a vraveli: „Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!“ 23Pán odpovedal Mojžišovi: 24„Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!“

25Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali. 26A povedal ľudu: „Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!“ 27I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi. 28Tu Mojžiš povedal: „Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba: 29Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal. 30Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!“ 3131-35A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. 33Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. 34Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: „Aby aj nás nepohltila zem!“

35Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.

Použitie kadidelníc vzbúrencov. – 36Pán hovoril Mojžišovi: 37„Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté. 38Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!“ 39I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára 40ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine – celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Potrestanie ľudu, ktorý šomral pre smrť Koreho. – 41Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zabili Pánov ľud!“ 42Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! 43Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, 44Pán povedal Mojžišovi: 45„Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!“ Tu oni padli na tvár 46a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“ 47Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. 48A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. 49Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. 50Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.