Chvála múdrosti
1Múdrosť sama sa vychvaľuje,
aj u Boha je v úcte
a má chválu aj u svojho ľudu.
24,2
Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,
pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.
Chváli ju aj jej ľud,
obdivuje ju zhromaždenie svätých.
Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,
obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:
5
Ja som vyšla z úst Najvyššieho
ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.
Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,
ako hmla som pokryla zem.
Svoj príbytok mám na výsostiach,
prestol mám na stĺpe mrakov.
Okruh neba som pochodila a sama,
prenikla som do morských hlbín,
po vlnách mora som kráčala;
na každom mieste zeme som sa zastavila:
10u každého ľudu, v každom národe som vládla.
11Mocne som pošliapala srdcia všetkých,
ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:
U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť
a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.