Múdrosť sama sa vychvaľuje,
aj u Boha je v úcte
a má chválu aj u svojho ľudu.

Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,
pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

Chváli ju aj jej ľud,
obdivuje ju zhromaždenie svätých.

Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,
obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

Ja som vyšla z úst Najvyššieho
ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,
ako hmla som pokryla zem.

Svoj príbytok mám na výsostiach,
prestol mám na stĺpe mrakov.

Okruh neba som pochodila a sama,
prenikla som do morských hlbín,
po vlnách mora som kráčala;

na každom mieste zeme som sa zastavila:

u každého ľudu, v každom národe som vládla.

Mocne som pošliapala srdcia všetkých,
ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:
U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť
a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil –
lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku –

a riekol mi: „V Jakubovom (rode) prebývaj,
v Izraeli maj podiel dedičný
a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!“

Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh),
takže naveky už nikdy nepominiem.
V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

Tak som sa trvale usadila na Sione
a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie,
lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

V slávnom národe som zapustila korene
v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične,
a medzi zástupom svätých mám príbytok.

Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky,
ako cyprus na vrchu Sion.

Vyrástla som ako palma v Engadi,
(som) ako ružový sad v Jerichu;

ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam
ako platan pri vodách (na námestiach).

Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam:
ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu
a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze
a moje haluze sú nádherné a utešené.

Ako vinič prinášam ľúbovonné (plody)
a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

Ja som matka krásneho milovania,
(matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej,
u mňa je všetka nádej silného života.

Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite,
a nasýťte sa z mojich plodov!

Lebo môj duch je sladší ako med
a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť,
a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

Kto ma počúva, nezažije zahanbenie,
ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.