Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce
a pri tretej pochytí ma hnev:

ak udatný bojovník hynie nedostatkom,
keď opovrhujú rozumným mužom

a keď niekto prechádza od spravodlivosti k hriechu.
Pre takého ustanovil Boh meč.

Dva druhy vecí zdajú sa mi ťažké a krajne nebezpečné:
priekupník sa ťažko zbaví nedbalosti (voči pravde)
a obchodník sa nevie zdržať od hriechov svojich perí.

Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok:
a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy).

Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene,
tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj.

S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech.

Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom,
čoskoro sa ti rozpadne dom.

Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti,
tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho.

Pec skúša výrobky hrnčiara
a spravodlivého skúša súženie.

Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom,
a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci.

Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril,
lebo (reč) je skúška pre ľudí.

Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju
a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho;
ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky
a stane sa ti oporou v deň skúšky.

Vták prisadne k sebe podobným
a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.

Lev ustavične číha po koristi:
tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.

Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko,
kým pochabý sa mení ako mesiac.

V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas,
ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.

Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný,
ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.

Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave
a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.

Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi;
a ťažko počúvať ich zlorečenia.

Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru
a nenájde viac priateľa po svojej vôli.

Miluj priateľa a verne sa ho drž!

Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!

Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa,
taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.

Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá),
tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.

Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko:
utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla,
lebo zranili jeho dušu.

(Takú ranu) nemožno zaviazať:
ako sa dá udobriť zlostné slovo?

Kto zradí priateľovo tajomstvo,
pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.

Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje,
ale neodmietne ho nik.

Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou,
pri tvojich rečiach prejavuje obdiv,
potom si však (s úškľabkom) skriví ústa
a z tvojich slov ti pripravuje pád.

Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná;
no aj Pán ho má v nenávisti.

Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu:
tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.

Kto inému jamu kope, sám do nej padá;
kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň,
a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.

Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho;
ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.

Výsmech a potupa je (dielo) pyšných,
pomsta však číha po takých ako lev.

V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých:
bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.

Hnev a zúrivosť – to obidvoje je odporné,
len hriešny človek sa ich pevne drží.

Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána,
lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.

Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil:
lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš.

Ak človek prechováva hnev proti blížnemu,
ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?

Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva,
a pritom oroduje za svoje hriechy?

Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom,
a pritom prosí o zľutovanie u Boha?
Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?

Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,

lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).

Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!

Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!

Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:

človek totiž v hneve rozdúcha spor,
hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov
a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.

Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese:
ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev,
a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.

Prenáhlený spor zapaľuje oheň;
prenáhlená hádka vylieva krv;
a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.

Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň,
ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju.
Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.

Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk,
vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.

„Tretí jazyk“ uviedol mnohých do nepokoja
a hnal ich od národa k národu.

Rozrúcal hradené mestá boháčov
a domy veľmožov podkopal.

Silu národov podlomil
a udatné rody rozbil.

„Tretí jazyk“ povyháňal z domu zdatné ženy
a obral ich (o výsledky) ich námah.

Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja,
nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.

Úder bičom vyvoláva sinku;
úder jazyka až kosti láme.

Mnohí padli ostrím meča,
ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.

Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom,
aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti,
kto si nepritiahol jeho jarmo na seba
a koho neviažu jeho putá.

Lebo jeho jarmo je jarmo železné
a jeho putá sú putá z kovu:

zomrieť od neho je najhroznejšie zomieranie,
od toho lepšie je aj samo podsvetie.

Chcel by vytrvať, ale neudrží sa;
do svojej moci dostane iba tých, čo sú na ceste nespravodlivcov,
svojím plameňom neupáli spravodlivých.

Ktorí opustia Boha, upadnú do jeho (moci),
rozhorí sa v nich neuhasiteľne.
Pustí sa do nich ako lev
a dokaličí ich ako leopard.

Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk,
aj na ústa si vlož bránu i zámky!

Zlato a striebro si dobre chrániš,
tak si zadováž aj pre svoje slová vážky
a na ústa si vlož primerané uzdy!

Daj si pozor, aby si jazykom neklesol
a neupadol pred nepriateľmi, čo na teba číhajú.
Tvoj pád nebude možno vyliečiť do smrti.

Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva:
a kto – ako mocnejší – berie ho za ruku, zachováva príkazy.

Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi,
a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu!

Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu:
tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ.

Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec
a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli.

Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi,
ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú.

Ale v čase splátky žiada čas (odkladu),
mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy.

Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu,
splatí sotva polovicu dlžoby
a aj to pokladá za nájdenú vec.

Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze,
bez príčiny sa mu stáva nepriateľom.

Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním
a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním.

Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby,
ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody.

Buď však voči ubiedenému veľkodušný
a neodkladaj poskytnúť mu almužnu!

Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného
a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno!

Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa;
(peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu.

Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho
a bude ti to osožiť viac ako zlato.

Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca
a vymodlí ťa za to zo všetkého zla.

Viac ako mohutný štít a oštep
bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi.

Dobrý muž sa zaručí za blížneho,
len kto nemá hanby, nechá ho na seba.

Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj:
veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba.

Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec.

Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj
a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu.

Muž sa zaručuje za svojho blížneho;
ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on.

Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí
a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny.

Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov,
takže sa potulovali medzi cudzincami.

Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy,
zapletie sa do nešťastného ručenia:
a kto sa ženie po mnohých podujatiach,
prepadne svojmu odsúdeniu.

Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš,
ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.

Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom
a (odev), čo zakrýva nahotu.

Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou,
ako skvelé hodovanie ďaleko od domova.

Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš,
a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou.

Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie;
a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť.

Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov
a k tomu počuje trpké slová (za všetko):

„Cudzinec, choď a prestri stôl!“
a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných.

„Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov,
mám prijať iného na pobyt v svojom dome,
lebo mi je bratom.“

To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe.
Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!