Nespoliehaj sa na nestále veci!
1Nespoliehaj sa na klamlivý majetok,
ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“
Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.
Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,
3ani si nehovor: „Aký som mocný“ –
alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“
Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.
Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“
Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.
I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy,
aby si (znova) hromadil hriech na hriech.
Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké,
zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“
Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho
a sleduje hriešnikov jeho hnev.
Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi,
ani to neodsunuj zo dňa na deň.
Lebo jeho hnev príde nečakane
a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.
Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo,
nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.
Nevej pri každom vetre,
ani nechoď každou cestou;
podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.
5,12
Pevne sa drž Pánovej cesty,
podľa svojho správneho rozumu a svedomia,
a tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!
Ako treba používať jazyk
13V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel,
a s rozvahou prednes správnu odpoveď!
Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu!
Ak však nie, polož si ruku na ústa,
aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.
15
Rozumný človek získa si rečou česť a chválu,
ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.
16 n.
Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom,
a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!
Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest,
však najpotupnejšie je označiť niekoho
za (človeka) dvojakého jazyka;
ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.
Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!