Veľkňaz Šimon, syn Oniášov,
za svojho života opravil dom (Boží)
a za svojich čias upevnil chrám.

Vysoká (ohrada) chrámu má svoj pôvod od neho,
stavba to na dvojitú (výšku), aby boli vysoké steny (okolo) chrámu.

Za jeho čias vytesali vodné nádrže
ktorých ohromný objem (robil dojem) mora.

Všemožne sa staral o svoj národ
a zachránil ho od záhuby.

Značne rozšíril aj samo mesto,
získal si slávu svojím správaním sa k ľudu
a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria.

Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku,
ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas,

ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v Božom chráme,

bol, ako keď dúha sa zaleskne z nádherných mrakov,
ako zakvitnú ruže, keď príde jar,
ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku,
ako rastlinstvo libanonské za letných dní,

ako oheň, čo jasne osvecuje,
ako (dymiace) kadidlo na ohni,

ako nádoba z čistého zlata,
vyzdobená rozličnými drahokamami,

ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus:
keď na seba bral slávnostné rúcho.
A keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti,

keď vystupoval k svätému oltáru,
keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,

keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov,
ako tam stál vedľa oltára –
a okolo neho veniec bratov,
bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.

Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti
všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.

V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána
pred celým zhromaždeným Izraelom.
A keď dokonal službu pri oltári
– pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi –

napnul ruku (po nádobe) tekutej obety
a rozlieval krv hrozna (ako obetu).

Polial ňou základy oltára
na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.

Tu zaspievali Áronovi synovia,
zatrúbili na svoje tiahle trúby,
mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko),
na upomienku pred Bohom.

Vtedy sa razom zbehol všetok ľud
a vrhol sa tvárou na zem,
aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom,
a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.

Speváci svojím spevom pokračovali v oslave
a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.

Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána,
kým sa neukončila Pánova oslava,
(až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.