Duch Svätý dáva život

130. V týchto troch pravdách – Boh ťa miluje, Kristus je spasiteľ, on žije – sa objavuje Boh Otec a objavuje sa Ježiš. Kde je Otec a Syn, tam je aj Duch Svätý. On pripravuje a otvára srdcia na prijatie tohto posolstva, on udržuje živou skúsenosť spásy, on ti pomáha rásť v tejto radosti, ak ho necháš pôsobiť. Duch Svätý napĺňa srdce vzkrieseného Krista a odtiaľ ako z prameňa preteká do tvojho života. A keď ho prijmeš, Duch Svätý ti umožní čoraz viac prenikať do Kristovho srdca, aby si sa čoraz väčšmi napĺňal jeho láskou, svetlom a silou.

131. Každý deň vzývaj Ducha Svätého, aby ustavične v tebe obnovoval skúsenosť tohto veľkého posolstva. Prečo nie? Nič nestratíš a on môže zmeniť tvoj život, môže ho naplniť svetlom a dať mu lepší smer. Neobmedzí ťa, nič ti nevezme, naopak, pomôže ti nájsť to, čo potrebuješ, ešte lepším spôsobom. Potrebuješ lásku? Nenájdeš ju v bezuzdnosti, vo využívaní druhých alebo v ich vlastnení či ovládaní. Nájdeš ju v spôsobe, ktorý ťa urobí naozaj šťastným. Hľadáš intenzívny život? Nenájdeš ho zhromažďovaním predmetov, míňaním peňazí, zúfalým zháňaním sa za vecami tohto sveta. Ak sa dáš viesť Duchom Svätým, príde v oveľa krajšej a uspokojujúcejšej podobe.

132. Hľadáš vášeň? Ako hovorí jedna pekná báseň: Zamiluj sa! (alebo dovoľ, aby si sa zamiloval), pretože „nič nemôže byť dôležitejšie, ako stretnúť Boha, čiže zamilovať sa do neho definitívnym a absolútnym spôsobom. To, do čoho sa zamiluješ, ovládne tvoju predstavivosť a všetko ovplyvní. Rozhodne o tom, čo ti pomôže ráno vstať z postele, čo budeš robiť večer, ako budeš tráviť víkendy, čo budeš čítať, koho spoznáš, čo ti zlomí srdce a čo ťa naplní radosťou a vďačnosťou. Zamiluj sa! Vytrvaj v láske a všetko bude iné“.70 Táto láska k Bohu, ktorá zasiahne vášňou celý tvoj život, je možná vďaka Duchu Svätému, pretože „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5).

133. On je prameňom dokonalejšej mladosti. Lebo ten, kto dôveruje Pánovi, „je ako strom zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené“ (Jer 17, 8). Zatiaľ čo „mládež ustáva a omdlieva“ (Iz 40, 30), tí, čo skladajú dôveru v Pána, „dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú“ (Iz 40, 31).

Piata kapitola
CESTY MLADÝCH

134. Čo znamená prežívať mladosť, keď sa necháme prežiariť a premeniť veľkou zvesťou evanjelia? Je dôležité položiť si túto otázku, pretože mladosť nie je zásluhou, mladosť je Božím darom: „Byť mladým je milosť, je to šťastie.“71 Je to dar, ktorý môžeme neužitočne premrhať, alebo ho môžeme prijať s vďačnosťou a prežívať ho v plnosti.

135. Boh je pôvodcom mladosti a pôsobí v každom mladom človeku. Mladosť je požehnaným časom pre mladých a je požehnaním aj pre Cirkev a svet. Je to radosť, pieseň nádeje a blahoslavenstvo. Oceniť mladosť znamená vnímať toto obdobie života ako vzácnu chvíľu a nie prechodnú fázu, v ktorej sa mladí cítia postrkovaní do dospelosti.

Čas snov a rozhodnutí

136. Prechod z detstva do dospelosti za Ježišových čias bol vytúženým životným krokom, ktorý bol s radosťou oslavovaný. Preto keď Ježiš vrátil život „malému dievčaťu“ (Mk 5, 39), vyzval ho urobiť ďalší krok, umožnil mu dorásť a stať sa „dievčaťom“ (Mk 5, 41). Keď mu povedal: „Dievča, vstaň!“ (Talitha kum), zároveň ho urobil zodpovednejším za svoj život tým, že mu otvoril brány mladosti.

137. „Mladosť, obdobie rozvoja osobnosti, je poznačené snami, ktoré sa postupne zhmotňujú, vzťahmi, ktoré sú čoraz pevnejšie a vyváženejšie, pokusmi a experimentmi, rozhodnutiami, ktoré postupne budujú projekt života. V tomto období života sú mladí povolaní kráčať dopredu bez toho, aby sa odrezali od svojich koreňov; budovať svoju samostatnosť, ale nie osamotenosť.“72

138. Láska k Bohu a náš vzťah so živým Kristom nám nebránia snívať, nevyžadujú, aby sme zúžili svoje horizonty. Naopak, táto láska nás pobáda, stimuluje a inšpiruje k lepšiemu a krajšiemu životu. Slovo „nepokoj“ zahŕňa mnohé túžby sŕdc mladých ľudí. Ako hovoril svätý Pavol VI., „práve v nespokojnosti, ktorá vás sužuje [...], je prvok svetla“.73 Neuspokojený nepokoj spolu so schopnosťou hľadieť s úžasom na novosti, ktoré sa objavujú na horizonte, otvárajú cestu odvahe, ktorá ich podnecuje, aby zobrali život do vlastných rúk a stali sa zodpovednými za svoje poslanie. Tento zdravý nepokoj, ktorý sa prebúdza najmä v mladosti, je charakteristický pre každé srdce, ktoré zostáva mladé, disponibilné, otvorené. S tou­to hlbokou nespokojnosťou môže spolunažívať pravý vnútorný pokoj. Svätý Augustín povedal: „Pre seba si nás stvoril, Pane, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“74

139. Pred nejakým časom sa ma priateľ spýtal, čo vidím, keď myslím na mladého človeka. Odpovedal som: „Vidím chlapca alebo dievča, ktorí hľadajú svoju cestu, ktorí chcú lietať oboma nohami, stavajú sa zoči-voči svetu a pozerajú sa na horizont očami plnými nádeje, plnými budúcnosti a aj ilúzií. Mladý človek stojí na oboch nohách podobne ako dospelí, ale na rozdiel od dospelých, ktorí ich majú paralelne vystreté, mladý človek má vždy jednu nohu pred druhou, pripravený vyraziť, vymrštiť sa. Mladí sa vždy vrhajú dopredu. Hovoriť o mladých znamená hovoriť o prísľuboch, znamená to hovoriť o radosti. Mladí majú veľkú silu, sú schopní pozerať dopredu s nádejou. Mladý človek je prísľubom života, ktorému je vlastný istý stupeň húževnatosti; je príliš pobláznený nato, aby podliehal ilúziám, ale dostatočne pohotový, aby sa dokázal vyliečiť zo sklamaní spôsobených ilúziami.“75