140. Niektorí mladí možno odmietajú túto etapu života, lebo by chceli zostať deťmi, alebo si túžia „predĺžiť dospievanie na neurčitý čas a odkladať s rozhodnutiami; strach z niečoho definitívneho plodí istý druh paralýzy v rozhodovaní. Mladosť však nemožno len tak prerušiť: je to vek rozhodovaní, a práve v tom spočíva jej čaro a jej najväčšia úloha. Mladí sa rozhodujú v profesionálnej, sociálnej, politickej oblasti aj v iných, radikálnejších oblastiach, ktoré dávajú ich životu určujúcu podobu“.76
Robia rozhodnutia, aj čo sa týka lásky, výberu partnera alebo prvých detí. Tieto témy budeme hlbšie rozoberať v posledných kapitolách, venovaných osobnému povolaniu a jeho rozlišovaniu.
141. Ale oproti snom, ktoré sú inšpiráciou rozhodnutí, vždy stojí „hrozba bedákania, rezignácie. Tieto prenechajme tým, ktorí sa klaňajú ,bohyni lamentovania‘! Keď sa zdá, že všetko ustrnulo a stagnuje, keď nás znepokojujú osobné problémy, neriešia sa primerane sociálne otázky, nie je dobré zaujať porazeneckú pozíciu. Ježiš je cesta; dovoľ mu nastúpiť do ,loďky‘ a zatiahni s ním na hlbinu! On je Pán! On mení náš pohľad na život. Viera v Ježiša vedie k nádeji, ktorá siaha ďalej, k istote spočívajúcej nielen na našich kvalitách a schopnostiach, ale na Božom slove, na pozvaní, ktoré prichádza od neho. Bez prílišných ľudských výpočtov a overovania si, či sa realita, ktorá vás obklopuje, zhoduje s vašimi istotami, zatiahnite na hlbinu a vyjdite zo seba“.77
142. Musíme vytrvať na ceste snov. Preto treba dávať pozor na pokušenie, ktoré s nami často škaredo zažartuje. Je ním úzkosť. Môže sa stať naším veľkým nepriateľom, ak nás nabáda vzdať sa, keď zistíme, že výsledky sa nedostavili okamžite. Najkrajšie sny sa dobývajú nádejou, trpezlivosťou a úsilím, ale bez náhlivosti. Najkrajšie sny možno naplniť pomocou nádeje, trpezlivosti a úsilia, ale bez náhlivosti. Zároveň sa netreba dať blokovať neistotou, netreba mať strach riskovať a robiť chyby. Skôr sa musíme báť žiť paralyzovaní, ako živé mŕtvoly, ako ľudia, ktorí nežijú, lebo nechcú riskovať, nie sú vytrvalí vo svojich záväzkoch alebo majú strach urobiť chybu. Aj keď urobíš chybu, vždy môžeš vstať a začať odznova, pretože nikto nemá právo ukradnúť ti nádej.
143. Drahí mladí, nezriekajte sa tohto najlepšieho vo svojej mladosti, nepozorujte život z balkóna. Nemýľte si šťastie s gaučom a netrávte celý život pred obrazovkou. Nebuďte smutným obrazom opusteného vozidla. Nebuďte zaparkovanými autami, ale snívajte a robte dobré rozhodnutia. Riskujte, aj keď sa zmýlite. Neprežívajte svoj život pod anestetikami a nepozerajte sa na svet tak, ako keby ste boli turisti. Dajte o sebe počuť! Odožeňte od seba strachy, ktoré vás paralyzujú, nestaňte sa mladými múmiami. Žite! Usilujte sa o to najlepšie v živote! Otvorte dvierka na klietke a vyleťte von! Prosím vás, neodíďte predčasne do dôchodku!
144. Pohľad smerom do budúcnosti, o ktorej mladí snívajú, neznamená, že sú úplne zameraní na budúcnosť, pretože zároveň je ich silnou túžbou prežívať prítomnosť a maximálne využiť možnosti, aké im život dáva. Tento svet je plný krásy! Ako by sme mohli pohŕdať Božími darmi?
145. Na rozdiel od toho, čo si mnohí myslia, Pán nechce oslabiť túto chuť po živote. Je dobré pripomenúť si, čo učí istý mudrc v Starom zákone: „Synu, ak máš z čoho, dopraj si. [...] Nepripusť, aby ti unikol radostný deň, a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš“ (Sir 14, 11. 14). Pravý Boh, ktorý ťa miluje, chce, aby si bol šťastný. Práve preto nachádzame v Biblii aj takúto radu adresovanú mladým: „Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! [...] Odstráň (každú) mrzutosť zo svojho srdca“ (Kaz 11, 9 – 10). Pretože Boh „nám hojne dáva všetko na užívanie“ (1 Tim 6, 17).
146. Ako môže byť vďačný Bohu niekto, kto nie je schopný tešiť sa z každodenných malých darov, kto sa nedokáže zastaviť pri jednoduchých a príjemných veciach, s ktorými sa stretá na každom kroku? Pretože „niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí“ (Sir 14, 6). Nejde o to, aby sme boli nenásytní, neustále posadnutí pôžitkami, lebo to by ti prekážalo prežívať prítomnosť. Treba si otvoriť oči a zastaviť sa, aby sme dokázali naplno a s vďačnosťou prežívať každý malý dar života.
147. Je jasné, že Božie slovo ťa pozýva prežívať prítomnosť, nielen sa pripravovať na budúcnosť: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 34). To však neznamená oddať sa nezodpovednej neviazanosti, lebo pod jej vplyvom budeme prázdni a stále nespokojní. Znamená to žiť naplno prítomnú chvíľu, využívať energiu na dobré veci, pestovať bratstvo, nasledovať Ježiša a vážiť si každú malú radosť života ako dar Božej lásky.
148. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť kardinála Františka Xaverského Nguyena Van Thuna. Keď ho uväznili v koncentračnom tábore, nechcel, aby jeho dni spočívali v čakaní na možné oslobodenie v budúcnosti. Rozhodol sa „prežívať prítomný okamih, napĺňajúc ho láskou“, a spôsob, akým to robil, bol nasledovný: „Chytám sa príležitostí, aké sa naskytujú každý deň, aby som konal obyčajné skutky neobyčajným spôsobom.“78
Zatiaľ čo bojuješ, aby si uskutočnil svoje sny, ži naplno dnešok, celkom ho daruj a v každom okamihu ho napĺňaj láskou. Pretože je pravda, že tento deň tvojej mladosti môže byť posledný, a teda sa oplatí prežiť ho s takou túžbou a hĺbkou, ako je to len možné.
149. Toto platí aj pre ťažké chvíle, ktoré treba prežívať dôkladne, aby ich posolstvo bolo pre nás ponaučením. Ako to učia švajčiarski biskupi: „On je tam, kde sme si mysleli, že nás opustil, a že už niet žiadnej možnosti zachrániť sa. Je to paradox, ale utrpenie a temnota sa pre mnohých kresťanov stali [...] miestom stretnutia s Bohom.“79
Okrem toho túžbu žiť a nadobúdať nové skúsenosti cítia aj mnohí mladí, ktorí sú fyzicky, psychicky a zmyslovo nespôsobilí. Hoci nemôžu získavať tie isté skúsenosti ako ich rovesníci, majú prekvapujúce, nepredstaviteľné zdroje, ktoré niekedy prevyšujú priemer. Pán Ježiš im dáva iné dary, ktoré má komunita uznať a oceniť, aby mohli objaviť jeho plán lásky pre každého z nich.