160. Na druhej strane aj dospelý musí dozrievať, a pritom nestratiť hodnoty mladosti. Pretože v skutočnosti každé obdobie života je trvalá milosť, obsahuje hodnotu, ktorá nesmie pominúť. Dobre prežitá mladosť zostane navždy v našich srdciach a v dospelosti sa prehĺbi a naďalej bude prinášať ovocie. Ak je mladý človek prirodzene priťahovaný nekonečnom, ktoré sa pred ním otvára a začína,85 riziko dospelosti s jej istotami a pohodlím spočíva v čoraz väčšom zanedbávaní tohto horizontu a v strácaní hodnoty, ktorá je vlastná rokom mladosti. Pritom by sa mal diať pravý opak: ako postupne dozrievame, stávame sa staršími a organizujeme svoj život, nemali by sme nikdy stratiť zápal, otvorenosť a čaro zoči-voči realite, ktorá je stále niečím novým. V každom okamihu života môžeme obnovovať a nechať rásť svoju mladosť. Keď som začal svoju službu ako pápež, Pán rozšíril moje obzory a obdaril ma obnovenou mladosťou. To isté sa môže stať dlhoročným manželom alebo mníchovi v kláštore. Sú veci, ktoré sa rokmi potrebujú usadiť, ale toto dozrievanie môže jestvovať súčasne s ohňom, ktorý sa obnovuje, so stále mladým srdcom.

161. Rásť znamená zachovávať a živiť tie najvzácnejšie veci, ktoré nám dáva mladosť, ale zároveň to znamená otvoriť sa očisťovaniu od toho, čo nie je dobré, a prijímať nové dary od Boha, ktorý ťa povoláva rozvíjať to, čo má cenu. Niekedy pre komplex menejcennosti nechceš vidieť svoje chyby a slabosti, a takto sa uzatváraš pred rastom a dozrievaním. Nechaj sa radšej milovať od Boha, ktorý ťa miluje takého, aký si, ktorý si ťa váži a rešpektuje, ale ponúka ti aj oveľa viac – väčšie priateľstvo s ním, väčšiu horlivosť v modlitbe, väčší smäd po jeho slove, väčšiu túžbu prijímať Krista v Eucharistii, väčšiu chuť žiť podľa evanjelia, väčšiu vnútornú silu, väčší pokoj a duchovnú radosť.

162. No pripomínam ti, že nebudeš svätý a nebudeš sa môcť realizovať, keď budeš kopírovať druhých. Ani nasledovať svätých neznamená kopírovať ich spôsob života a prežívania svätosti: „Svedectvá sú užitočné nato, aby nás stimulovali a motivovali, ale nie nato, aby sme ich kopírovali, lebo by nás to dokonca mohlo vzdialiť od jedinečnej a špecifickej cesty, akú Pán vyhradil pre nás.“86 Ty musíš odhaliť, kým si, a rozvíjať svoj osobný spôsob prežívania svätosti nezávisle od toho, čo hovoria alebo si myslia iní. Stať sa svätým znamená stať sa naplno sebou samým, tým, kým ťa Boh chcel mať, ako si ťa predstavoval a stvárnil; on nechce, aby si bol fotokópiou. Tvoj život musí byť prorockým stimulom, ktorý bude inšpiráciou pre druhých a ktorý zanechá v tomto svete jedinečnú stopu, akú môžeš zanechať len ty. No ak budeš kopírovať druhých, pripravíš túto zem a aj nebo o to, čo nikto iný nemôže ponúknuť namiesto teba. Pamätám si, že svätý Ján z Kríža vo svojej Duchovnej piesni píše, že každý má použiť svoje duchovné rady „svojím spôsobom“87, pretože Boh chcel prejaviť svoju milosť „niektorým jedným, druhým iným spôsobom“.88

Cesty bratstva

163. Tvoj duchovný rast sa prejavuje najmä veľkodušnou a milosrdnou bratskou láskou. Povedal to aj sv. Pavol: „Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju máme my voči vám“ (1 Sol 3, 12). Kiež by si mohol čoraz väčšmi prežívať „extázu“, ktorá spočíva v tom, že vyjdeš zo seba a budeš sa usilovať o dobro druhých až po obetovanie života.

164. Ak sa stretnutie s Bohom nazýva „extázou“, je to tak preto, že nás vytrháva z nás samých, pozdvihuje nás a uchvacuje láskou a krásou Boha. Môžeme však zakúsiť extázu aj vtedy, keď v každej ľudskej bytosti objavíme jej skrytú krásu, dôstojnosť a veľkosť ako obraz Boha a Otcovho dieťaťa. Duch Svätý nás chce povzbudiť, aby sme vyšli zo seba, s láskou objali druhých a hľadali ich dobro. Preto je vždy lepšie prežívať vieru pospolu a vyjadrovať svoju lásku v spoločnom živote, deliac sa tak s ostatnými mladými o lásku, čas, vieru a starosti. Cirkev ponúka veľa rozličných priestorov na prežívanie viery v spoločenstve, pretože spoločne ide všetko ľahšie.

165. Prijaté rany ťa môžu viesť k pokušeniu izolovať sa, stiahnuť sa do seba, živiť nenávisť; ale nikdy neprestaň počúvať Boha, ktorý ťa pozýva, aby si odpustil. Ako správne učia biskupi Rwandy, „zmierenie s druhým človekom si vyžaduje, aby sme v ňom objavili dobro, ktoré v ňom stvoril Boh. [...] Z tohto zorného uhla je podstatné rozlišovať medzi hriešnikom a jeho hriechom a urážkou, aby sme dosiahli autentické zmierenie. Znamená to, že nenávidíš zlo, ktoré ti iný spôsobuje, ale neprestávaš ho milovať, pretože spoznávaš jeho slabosť a vidíš v ňom Boží obraz“.89

166. Niekedy sa celá energia, sny a entuziazmus mladosti oslabujú pre pokušenie uzavrieť sa do seba, do svojich problémov, zranených citov, bedákania a pohodlia. Nedopusť, aby sa ti to stalo, pretože sa predčasne staneš vnútorne starým. Každý vek má svoju krásu a mladosti nesmie chýbať komunitárna utópia, schopnosť spoločne snívať, široké horizonty, na ktoré hľadíme spolu.

167. Boh miluje radosť mladých a pozýva ich predovšetkým k radosti, ktorá sa prežíva v bratskom spoločenstve, k úžasnej radosti toho, kto sa dokáže podeliť, pretože „blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35) a „veselého darcu Boh miluje“ (2 Kor 9, 7). Bratská láska znásobuje našu schopnosť radovať sa, lebo nás robí schopnými tešiť sa z dobra druhých: „Radujte sa s radujúcimi“ (Rim 12, 15). Nech sa spontánnosť a impulzívnosť tvojej mladosti postupne premieňajú na spontánnu bratskú lásku, na stálu ochotu odpúšťať, na veľkodušnosť a túžbu budovať spoločenstvo. Jedno africké príslovie hovorí: „Ak chceš ísť rýchlo, kráčaj sám. Ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj s druhými.“ Nedajme si ukradnúť bratstvo.

Zaangažovaní mladí

168. Zoči-voči realite plnej násilia a egoizmu môžu byť niekedy mladí vystavení riziku, že sa uzavrú do malých skupiniek a vyhnú sa tak výzvam a problémom, ktoré na nich kladie život v spoločnosti a v širšom svete. Cítia, že žijú bratskú lásku, ale ich spoločenstvo sa možno stalo len predĺžením ich ja. Je to oveľa vážnejšie, najmä ak sa povolanie laika chápe iba ako služba v rámci Cirkvi (lektori, akolyti, katechéti...), a zabúda sa na to, že povolaním laika je predovšetkým láska v rodine a láska sociálna či politická. Je to konkrétna, z viery vychádzajúca angažovanosť za budovanie novej spoločnosti; je to život uprostred sveta a spoločnosti s cieľom evanjelizovať jednotlivé jej inštancie, napomáhať mier, spolunažívanie, spravodlivosť, ľudské práva, milosrdenstvo, a tak šíriť Božie kráľovstvo vo svete.

169. Navrhujem mladým, aby prekročili hranice priateľských skupín a budovali „sociálne priateľstvo a hľadali spoločné dobro. Sociálne nepriateľstvo je deštruktívne. A rodina sa ničí pre nepriateľstvo. Krajina sa ničí pre nepriateľstvo. Svet sa ničí pre nepriateľstvo. A najväčším nepriateľstvom je vojna. Dnes vidíme, že svet sa ničí vojnou. Pretože nie sú schopní sadnúť si a porozprávať sa. [...] Preto hľadajte cesty a budujte sociálne priateľstvo“.90 Nie je to ľahké, treba sa vždy niečoho zrieknuť, treba vyjednávať, ale ak to budeme robiť s myšlienkou na dobro všetkých, urobíme úžasnú vec, a síce že dáme bokom rozdiely a budeme bojovať za spoločný cieľ. Ak sa nám uprostred mnohých odlišností podarí nájsť body, v ktorých sa zhodujeme, toto úsilie, ktoré si vyžaduje umenie a niekedy námahu stavať mosty, budovať mier vyhovujúci všetkým, bude to zázrak kultúry stretnutia, ktoré môžu mladí prežívať s odvahou a so zanietením.