260. Teším sa, keď si pomyslím, že „dvaja kresťania, ktorí sa vezmú, spoznali vo svojom príbehu lásky Pánovo povolanie, volanie vytvoriť z dvoch, z muža a ženy, jedno telo, jeden život. A sviatosť manželstva zahŕňa túto lásku Božou milosťou, zakoreňuje ju v samotnom Bohu. S týmto darom, s istotou tohto povolania môžete bezpečne kráčať dopredu, z ničoho nemať strach, čeliť všetkému spolu“!142

261. V tomto kontexte pripomínam, že Boh nás stvoril ako pohlavné bytia. On sám „stvoril sexualitu, ktorá je úžasným darom všetkých stvorení“.143 V povolaní k manželstvu musíme spoznať a byť vďační za skutočnosť, že „sexualita a sex sú Božím darom. Nie je to žiadne tabu. Je to Boží dar, Pánov dar, ktorý nám dáva. Má dva ciele: milovať sa a plodiť život. Je to vášeň, je to vášnivá láska. Pravá láska je vášnivá. Keď je láska medzi mužom a ženou vášnivá, vždy ťa vedie darovať svoj život. Vždy. A dávať ho telom i dušou“.144

262. Synoda zdôraznila, že „rodina je aj naďalej pre mladých hlavným referenčným bodom. Deti oceňujú lásku a starostlivosť rodičov, ležia im na srdci rodinné zväzky a dúfajú, že sa aj im raz podarí vytvoriť rodinu. Nárast rozchodov, rozvodov, druhých zväzkov a rodín s jedným rodičom môže mladým nepochybne spôsobovať veľké utrpenie a krízu identity. Niekedy musia preberať zodpovednosť, ktorá nie je primeraná ich veku a núti ich stať sa predčasne dospelými. Starí rodičia často poskytujú rozhodujúcu pomoc v láske a v náboženskej výchove: svojou múdrosťou sú rozhodujúcim článkom vo vzťahu medzi generáciami“.145

263. Ťažkosti, s akými sa stretávajú v pôvodnej rodine, zaiste vedú mnohých mladých pýtať sa, či sa oplatí zakladať novú rodinu, byť verní, byť veľkodušní. Chcem vám povedať áno, že sa vyplatí staviť na rodinu a že v nej nájdete najlepšie stimuly na dozrievanie a najkrajšie radosti na podelenie sa. Nedovoľte, aby vám ukradli možnosť vážne milovať. Nedajte sa oklamať tými, čo navrhujú neusporiadaný individualistický život, ktorý vedie do izolácie a najhoršej osamotenosti.

264. Dnes vládne kultúra provizória, ktorá je ilúziou. Myslieť si, že nič nemôže byť definitívne, je klam a lož. Často „sa nájde niekto, čo povie, že dnes už manželstvo ,nie je v móde‘. [...] V kultúre provizória a relativizmu mnohí hlásajú, že dôležité je ,užívať si‘ prítomný okamih a že sa neoplatí zaväzovať sa na celý život, robiť definitívne rozhodnutia. [...] Ja vás však žiadam, aby ste boli revolucionármi; žiadam vás, aby ste šli proti prúdu; áno, v tomto vás žiadam, aby ste sa vzbúrili proti kultúre provizória, v ktorej sa predpokladá, že nie ste schopní prevziať zodpovednosť, že nie ste schopní ozajstne milovať“.146 Ja vám však dôverujem, a preto vás povzbudzujem, aby ste si zvolili manželstvo. 265. Na manželstvo sa treba pripraviť. Vyžaduje si to vychovávať seba samých, rozvíjať najlepšie čnosti, zvlášť lásku, trpezlivosť, schopnosť viesť dialóg a slúžiť. Zahŕňa aj výchovu vzhľadom na vlastnú sexualitu, aby bola čoraz menej nástrojom na využívanie iných a čoraz viac schopnosťou plne sa darovať jednej osobe výlučným a veľkodušným spôsobom.

266. Kolumbijskí biskupi učia, že „Kristus vie, že manželia nie sú dokonalí a potrebujú prekonávať svoju slabosť a nestálosť, aby ich láska mohla rásť a pretrvať v čase. Preto udeľuje manželom svoju milosť, ktorá je zároveň svetlom a silou, aby mohli uskutočniť svoj projekt manželského života v súlade s Božím plánom“.147

267. Tým, čo nie sú povolaní do manželstva alebo do zasväteného života, treba stále pripomínať, že prvým a najdôležitejším povolaním je krstné povolanie. Neženatí a nevydaté, aj keď nie z vlastného rozhodnutia, sa môžu osobitným spôsobom stať svedkami tohto povolania na ich ceste osobného rastu.

Práca

268. Biskupi Spojených štátov amerických jasne zdôraznili, že keď mladí dosiahnu vek dospelosti, „často to znamená ich vstup do sveta práce. ,Čím si zarábaš na živobytie?‘ je trvalá téma rozhovorov, pretože zamestnanie je veľmi dôležitou súčasťou ich života. Pre dospelých mladých je táto skúsenosť veľmi nestabilná, pretože prechádzajú z jedného zamestnania do druhého a aj z jednej profesie do druhej. Práca im často určuje využívanie voľného času, ako aj to, čo môžu robiť alebo nadobudnúť. Môže určovať aj kvalitu a množstvo voľného času. Práca u mladého človeka definuje a ovplyvňuje identitu a pojem o sebe a je základným miestom, kde sa rozvíjajú priateľstvá a iné vzťahy, pretože obyčajne nepracujeme sami. Mladí ľudia, muži a ženy, hovoria o práci ako o spĺňaní funkcie a ako o niečom, čo dáva zmysel. Dospelým mladým umožňuje uspokojovať ich praktické potreby, ako aj – a to je dôležitejšie – hľadať zmysel a uskutočnenie ich snov a vízií. Aj keď im práca nemusí pomáhať realizovať ich sny, pre dospelých mladých je dôležitá na pestovanie vízie, nato, aby sa naučili pracovať naozaj osobným spôsobom, uspokojujúcim ich život, a pokračovali v rozlišovaní Božieho povolania“.148

269. Pozývam mladých, aby nečakali, že budú žiť bez práce, v závislosti od pomoci iných. Toto nie je v poriadku, pretože „práca je nevyhnutnosť, je súčasťou zmyslu života na tejto zemi, cestou dozrievania, ľudského rozvoja a osobnej realizácie. V tomto zmysle musí byť peňažná pomoc chudobným vždy len provizórnym prostriedkom na riešenie naliehavých situácií“.149 Z toho vyplýva, že „kresťanská spiritualita spolu s kontemplatívnym úžasom nad stvorením, aký nachádzame u svätého Františka z Assisi, rozvinula aj bohaté a zdravé chápanie práce, ako sa o tom môžeme presvedčiť napríklad v živote blahoslaveného Charlesa Foucaulda a jeho stúpencov“.150