Mladí vo svete, ktorý je v kríze

72. Synodálni otcovia s bolesťou konštatovali, že „mnohí mladí dnes žijú vo vojnových oblastiach a podstupujú násilie v nespočetne rôznych formách: únosy, vydieranie, organizovaný zločin, obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a sexuálne zneužívanie, znásilnenia počas vojny a pod. Iní mladí ľudia pre svoju vieru ťažko nachádzajú miesto v spoločnosti a podstupujú rôzne druhy prenasledovania, dokonca až po smrť. Je veľa mladých, ktorí z donútenia alebo z nedostatku inej alternatívy páchajú zločiny a násilné činy: ide o detských vojakov, ozbrojené zločinecké bandy, obchodovanie s drogami, terorizmus a pod. Toto násilie ničí mnohé mladé životy. Zneužitia a závislosti, ako aj násilie a úchylky patria medzi dôvody, ktoré privádzajú mladých do väzníc – s osobitným výskytom v niektorých etnických a sociálnych skupinách“.29

73. Mnohí mladí sú zideologizovaní, zneužívaní a využívaní ako mäso na jatkách alebo ako úderná sila na zničenie, zastrašenie či zosmiešnenie iných. A čo je horšie, mnohí sa zmenia na individualistické, nepriateľské subjekty podozrievavé voči všetkým, a stanú sa tak ľahkou korisťou neľudských návrhov a ničivých plánov, vypracovaných politickými skupinami alebo ekonomickou mocou.

74. Ešte „početnejší sú vo svete mladí, ktorí trpia formami vysunutia na okraj a sociálneho vylúčenia z náboženských, etnických alebo ekonomických dôvodov. Nemožno zabudnúť na ťažkú situáciu dospievajúcich a mladých dievčat, ktoré zostávajú tehotné, a pohromu potratov, ako aj rozšírenosť HIV, rôzne formy závislosti (drogy, hazardné hry, pornografia a pod.) a situáciu detí a mladých na uliciach, ktorí nemajú domov, rodinu a ekonomické prostriedky“.30 A pokiaľ ide o ženy, ich situácia vysunutia na okraj je dvojnásobne bolestivá a ťažká.

75. Nemôžeme byť Cirkvou, ktorá neplače zoči-voči týmto drámam svojich mladých synov a dcér. Nikdy si na to nemôžeme zvyknúť, pretože kto nevie plakať, nie je matkou. My chceme plakať, aby aj spoločnosť bola viac matkou; aby sa namiesto zabíjania naučila rodiť, aby bola prísľubom života. Plačme, keď si spomíname na mladých, ktorí zomreli pre biedu a násilie, a žiadajme spoločnosť, aby sa naučila byť solidárnou matkou. Táto bolesť neprechádza, sprevádza nás na každom kroku, pretože realitu nemožno skryť. Najhoršia vec, ktorú môžeme urobiť, je uplatňovať recept svetského ducha, ktorý spočíva v znecitlivení mladých ďalšími správami, ďalším rozptýlením, banalitami.

76. Možno „tí z nás, ktorí prežívajú život viac-menej bez núdze, nevedia plakať. Isté skutočnosti života možno vidieť len očami umytými slzami. Povzbudzujem každého z vás, aby si položil otázku: Viem plakať? Viem plakať, keď vidím dieťa hladné, nadrogované na ulici, dieťa bez domova, dieťa opustené, zneužité, dieťa využívané spoločnosťou ako otrok? Alebo je môj plač vecou nálady, plač toho, kto chce mať viac“?31 Nauč sa plakať pre mladých, ktorí sa majú horšie ako ty. Milosrdenstvo a súcit sa vyjadrujú aj plačom. Ak ti to nejde, pros Pána, aby ti pomohol roniť slzy pre utrpenie iných. Len keď budeš vedieť plakať, len vtedy budeš schopný srdcom urobiť niečo pre druhých.

77. Niekedy je bolesť niektorých mladých trýznivá. Je to bolesť, ktorú nemožno vyjadriť slovami. Je to bolesť, ktorá udiera ako facka. Títo mladí môžu povedať Bohu len to, že veľmi trpia, že je pre nich veľmi ťažké napredovať, že už nikomu neveria. V tomto mučivom výkriku sa však nachádzajú Ježišove slová: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4). Niektorým mladým ľuďom sa podarilo vykročiť na cestu životom, pretože ich zasiahlo toto Božie prisľúbenie. Kiežby všetci mladí, ktorí trpia, zažili blízkosť kresťanskej komunity, ktorá by dala zaznieť týmto slovám vo svojich skutkoch, objatiach a konkrétnej pomoci!

78. Je pravda, že mocní ľudia poskytujú určitú pomoc, ale často za veľkú cenu. V mnohých chudobných krajinách sa ekonomická pomoc zo strany bohatších krajín alebo medzinárodných organizácií obvykle viaže na prijatie návrhov Západu v oblasti sexuality, manželstva, života alebo sociálnej spravodlivosti. Táto ideologická kolonizácia osobitným spôsobom poškodzuje mladých. Zároveň vidíme, ako určitý druh reklamy učí ľudí byť stále nespokojnými a prispieva ku kultúre vyraďovania, v ktorej sa práve mladí stávajú materiálom na spôsob „použi a vyhoď“.

79. Dnešná kultúra predstavuje model osoby, ktorý je úzko spätý s obrazom mladého človeka. Kto vyzerá mladý a robí kúry na odstránenie stôp času, cíti sa pekný. Mladé telá sa neustále využívajú v reklame ako predmet obchodu. Vzorom krásy je mladosť, ale dajme pozor, pretože toto nie je oslava mladých. Znamená len to, že dospelí si chcú ukradnúť mladosť pre seba, niežeby si mladých vážili, milovali a starali sa o nich.