80. Niektorí mladí „pociťujú rodinné tradície ako utláčajúce a unikajú z nich podnietení globalizovanou kultúrou, ktorá ich necháva bez orientácie. V iných častiach sveta zasa nie je medzi mladými a dospelými pravý generačný konflikt, ale je tu vzájomné odcudzenie. Dospelí sa ne­usilujú alebo sa im nedarí odovzdať dôležité existenciálne hodnoty alebo preberajú mladistvý štýl, čím prevracajú vzťah medzi generáciami. Tento vzťah medzi mladými a dospelými je vystavený riziku, že zostane len na citovej rovine a nepôjde v ňom o výchovný a kultúrny rozmer“.32 Aké je to škodlivé pre mladých, hoci niektorí si to vôbec neuvedomujú! Samotní mladí ľudia nás upozornili, že je to nesmiernou prekážkou pri odovzdávaní viery „v krajinách, kde nie je sloboda prejavu; kde sa mladým [...] nedovoľuje zúčastňovať na živote Cirkvi“.33

Priania, zranenia a hľadanie

81. Mladí vedia, že telo a sexualita sú podstatné pre ich život a rozvoj identity. No vo svete, ktorý zvelebuje výlučne sexualitu, je ťažké udržať si správny vzťah voči telu a vyrovnane prežívať citové vzťahy. Z týchto aj z iných dôvodov je sexuálna morálka často „príčinou nedorozumenia a vzdialenia sa od Cirkvi, lebo sa vníma ako priestor, v ktorom sa súdi a odsudzuje“. Zároveň mladí vyjadrujú „výslovné prianie konfrontovať sa s otázkami, ktoré sa týkajú rozdielov medzi mužskou a ženskou identitou, vzájomnosti medzi mužmi a ženami, homosexuality“.34

82. V dnešných časoch „rozvoj vedy a biochemických technológií silno ovplyvňuje vnímanie tela. Podsúva myšlienku, že telo možno neobmedzene modifikovať. Schopnosť zasahovať do DNA, možnosť vkladať do organizmu umelé súčasti (cyborg) a rozvoj neurologických vied sú veľkým zdrojom, ale zároveň vyvolávajú vážne antropologické a etické otázky“.35 Pod ich vplyvom môžeme zabudnúť, že život je dar, že sme stvorené a obmedzené bytia a že nás môže ľahko zneužiť ten, kto má technologickú moc.36 „Okrem toho v niektorých prostrediach mladých sa šíri príťažlivosť riskantného správania ako nástroja na skúmanie seba samých, na vyhľadávanie silných emócií a na dosiahnutie uznania. [...] Takéto javy, ktorým sú vystavené mladé generácie, sú prekážkou vyrovnaného a pokojného dozrievania.“37

83. U mladých nachádzame do duše vtlačené utŕžené rany, zlyhania a smutné spomienky. Často „sú to zranenia pochádzajúce zo životných zlyhaní v minulosti, zo zmarených túžob, z podstúpených nespravodlivostí a diskriminácie, alebo z toho, že sa necítia milovaní a uznávaní“. „Potom sú tu morálne rany, bremeno omylov, pocit viny pre chyby, ktorých sa dopustili.“38 Ježiš vstupuje do týchto krížov mladých, aby im ponúkol priateľstvo, úľavu, ozdravujúcu spoločnosť. Cirkev zasa chce byť jeho nástrojom v tomto procese, smerujúcom k vnútornému uzdraveniu a pokoju srdca.

84. U niektorých mladých vnímame túžbu po Bohu, aj keď nemá všetky rysy Boha zjavenia. U iných možno vytušiť sen o bratstve, čo nie je málo. U mnohých mladých môže byť reálna túžba rozvíjať svoje schopnosti, aby mohli niečo ponúknuť svetu. U ďalších vidíme osobitnú citlivosť na umenie alebo hľadanie harmónie s prírodou. U iných to môže byť veľká potreba komunikácie. U mnohých z nich nachádzame hlbokú túžbu po inom živote. Sú to autentické východiská, vnútorné energie, ktoré s otvorenosťou čakajú na podnetné slovo, svetlo a povzbudenie.

85. Synoda sa osobitne zaoberala tromi veľmi dôležitými témami. Na tomto mieste chcem uviesť jej závery, aj keď si ešte budú vyžadovať ďalšie analýzy, ako aj obsažnejšiu, primeranejšiu a účinnejšiu odpoveď.