90. V dokumente, ktorý pred synodou pripravilo 300 mladých z celého sveta, sa signalizuje, že „vzťahy on line sa môžu stať neľudskými. Digitálne priestory nás robia slepými na krehkosť druhého a bránia nám v sebareflexii. Problémy ako pornografia skresľujú u mladých chápanie ľudskej sexuality. Technológia, ktorá sa používa takýmto spôsobom, vytvára klamlivú paralelnú realitu, ktorá ignoruje ľudskú dôstojnosť“.43
Ponorenie sa do virtuálneho sveta umožnilo istý druh „digitálnej migrácie“, to jest vzdialenie sa od rodiny, od kultúrnych a náboženských hodnôt, čo vovádza veľa ľudí do sveta osamotenosti a sebaklamu, takže zakusujú stratu koreňov, hoci fyzicky zostávajú na tom istom mieste. Nový a prekypujúci život mladých, ktorí sa nástojčivo usilujú presadiť svoju osobnosť, naráža na novú výzvu: je ňou interakcia medzi reálnym a virtuálnym svetom, do ktorého vstupujú sami ako na neznámy kontinent. Dnešní mladí majú ako prví urobiť syntézu medzi tým, čo je osobné, čo je špecifické pre ich kultúru, a tým, čo je globálne. To znamená, že musia nájsť cesty, ako prejsť z virtuálneho kontaktu k dobrej, zdravej komunikácii.
91. Ako si nepripomenúť mladých, ktorí sú priamo zatiahnutí do migrácie? „Na svetovej úrovni je to štrukturálny fenomén, nie prechodný núdzový stav. Migrácia sa môže diať v rámci tej istej krajiny alebo medzi rôznymi krajinami. Starostlivosť Cirkvi sa týka zvlášť tých, ktorí utekajú pred vojnou, násilím, politickým alebo náboženským prenasledovaním, pred prírodnými katastrofami spôsobenými aj klimatickými zmenami a extrémnou chudobou. Mnohí z nich sú mladí. Vo všeobecnosti hľadajú príležitosť pre seba a svoju rodinu. Snívajú o lepšej budúcnosti a túžia si vytvoriť podmienky, aby sa mohla stať skutočnosťou.“44
Migranti „nám pripomínajú základné aspekty našej viery, že sme ,na tejto zemi iba cudzincami a pútnikmi‘ (Hebr 11, 13)“.45
92. Iných migrantov „priťahuje západná kultúra, pričom v sebe živia nerealistické očakávania, ktoré ich vystavujú ťažkým sklamaniam. Špekulanti bez škrupúľ, často napojení na drogové kartely a obchod so zbraňami, využívajú slabosť migrantov, ktorí sa počas dlhej cesty príliš často stretajú s násilím, obchodovaním s ľuďmi, so psychologickým aj fyzickým zneužívaním a s nevýslovným utrpením. Je známe, že zvlášť zraniteľní sú mladiství migranti bez sprievodu a tí, ktorí sú nútení stráviť veľa rokov v utečeneckých táboroch alebo ktorí zostávajú dlho blokovaní v tranzitných krajinách bez možnosti študovať či uplatniť svoje talenty. V niektorých cieľových krajinách fenomén migrácie vyvoláva poplach a obavy, ktoré sa často podnecujú a využívajú na politické ciele. Šíri sa tak mentalita xenofóbie, keď sa ľudia uzatvárajú a sťahujú do seba, proti čomu treba reagovať s rozhodnosťou.“46
93. „Migrujúci mladí zakusujú odlúčenie od svojho pôvodného prostredia a často aj kultúrne a náboženské vykorenenie. Zlom sa týka aj pôvodných komunít, ktoré strácajú najpevnejšie a najpodnikavejšie súčasti, a rodín, zvlášť keď migruje jeden alebo obaja rodičia a deti nechávajú v krajine pôvodu. Cirkev zohráva dôležitú rolu ako miesto, na ktoré sa môžu obrátiť mladí z týchto rozdelených rodín. Príbehy migrantov sú však aj príbehmi stretnutia medzi ľuďmi a kultúrami. Pre komunity a spoločnosti, do ktorých prichádzajú, sú príležitosťou na obohatenie a na integrálny ľudský rozvoj všetkých. Z tohto pohľadu majú dôležitú úlohu iniciatívy pohostinnosti v rámci Cirkvi, pričom môžu revitalizovať komunity, ktoré sú schopné ich realizovať.“47
94. „Vďaka tomu, že synodálni otcovia pochádzajú z rôznych častí sveta, na synode sa diskutovalo na tému migrantov z rôznych hľadísk, najmä medzi krajinami, odkiaľ migranti odchádzajú, a cieľovými krajinami. Okrem toho zaznel alarmujúci hlas z cirkví, ktorých členovia sú nútení utekať pred vojnou a prenasledovaním a v tejto nútenej migrácii vidia hrozbu pre svoju existenciu. Práve skutočnosť, že Cirkev vo svojom vnútri zahŕňa všetky tieto rozmanité perspektívy, jej umožňuje vykonávať v spoločnosti v súvislosti s migráciou prorockú úlohu.“48
Prosím zvlášť mladých, aby nepadali do siete tých, čo ich chcú postaviť proti iným mladým prichádzajúcim do ich krajín, keď ich opisujú ako nebezpečné subjekty, ako keby nemali tú istú neodcudziteľnú dôstojnosť ľudskej bytosti.
95. V poslednom čase sa nám dostala dôrazná požiadavka počúvať hlas obetí rôznych druhov zneužívania, spáchaných niektorými biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a laikmi. Tieto hriechy spôsobujú obetiam „utrpenie, ktoré môže trvať celý život a ktoré nemôže vyliečiť žiadne pokánie. Tento jav je v spoločnosti veľmi rozšírený, týka sa aj Cirkvi a predstavuje vážnu prekážku vo vykonávaní jej poslania“.49
96. Je pravda, že „pliaga sexuálneho zneužívania maloletých je, žiaľ, historicky rozšírený jav vo všetkých kultúrach a spoločnostiach“, najmä v rodinách a v rôznych inštitúciách, rozsah ktorých vyšiel na povrch zvlášť „vďaka zmene citlivosti verejnej mienky“. No „všeobecnosť tejto pohromy a jej závažnosť v našich spoločnostiach neumenšuje jej obludnosť v rámci Cirkvi“ a „v oprávnenom hneve ľudí vidí Cirkev odraz hnevu Boha, ktorého sme zradili a udreli do tváre“.50
97. „Synoda znova zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať prísne preventívne opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu týchto činov, počnúc výberom a formáciou tých, ktorým sa zverujú rôzne zodpovednosti a výchovné úlohy.“51
Zároveň sa nesmie upúšťať od rozhodnutia podniknúť príslušné „kroky a uplatniť sankcie, ktoré sú také potrebné“.52
A toto všetko s Kristovou milosťou. Už sa nemožno vrátiť späť.
98. „Jestvujú rôzne druhy zneužívania: ekonomické, sexuálne, zneužívanie moci a svedomia. Pred nami je úloha vykoreniť formy vykonávania autority, kde sa tieto formy zahniezďujú, a postaviť sa proti nedostatku zodpovednosti a transparentnosti, vinou ktorých sa v mnohých prípadoch môžu uplatňovať. Túžba ovládať druhých, nedostatok dialógu a transparentnosti, dvojaký život, duchovná prázdnota, ako aj psychologická krehkosť sú terénom, na ktorom sa darí mravnej skazenosti.“53
Klerikalizmus je trvalým pokušením u kňazov, ktorí si vysvetľujú „prijaté ministérium skôr ako vykonávanie moci než ako nezištnú a veľkodušnú službu, ktorú majú poskytovať. Vedie ich to považovať sa za skupinu, ktorá vlastní všetky odpovede a už nepotrebuje počúvať, ani sa nič učiť“.54
Klerikalizmus bezpochyby vystavuje zasvätené osoby riziku stratiť úctu k posvätnej a neodcudziteľnej hodnote každej osoby a jej slobody.
99. Spolu so synodálnymi otcami chcem s láskou a uznaním vyjadriť svoju „vďačnosť tým, ktorí majú odvahu vypovedať o podstúpenom zle. Pomáhajú Cirkvi uvedomiť si, čo sa stalo, a nutnosť reagovať s rozhodnosťou“.55
No špeciálne uznanie si zaslúži aj „úprimná zaangažovanosť nespočetných laičiek a laikov, kňazov, zasvätených osôb a biskupov, ktorí sa čestne a obetavo denne venujú službe mladým. Ich dielo je ako les, ktorý rastie bez toho, aby narobil hluk. Aj mnohí spomedzi mladých, ktorí sa zúčastnili na synode, prejavili vďačnosť za tých, ktorí ich sprevádzali, a zdôraznili, že sú veľmi potrební ľudia, o ktorých by sa mohli oprieť“.56