30. Ekonomická a politická nestabilita, manipulatívne správanie niektorých osôb či nedostatočné chápanie náboženstva tvoria medziiným základ náboženského fundamentalizmu. Tento zasahuje všetky náboženské komunity a odmieta stáročné spolunažívanie. Z politických dôvodov sa snaží získať – niekedy násilím – moc nad svedomím jednotlivcov a nad náboženstvom. Dôrazne vyzývam všetkých predstaviteľov židovského, kresťanského a moslimského náboženstva v regióne, aby sa snažili svojím príkladom a učením dosiahnuť maximálne úsilie na odstránenie tejto hrozby, ktorá postihuje bez rozdielu a smrteľne veriacich všetkých náboženstiev. „Používať zjavené slová, Sväté písmo alebo Božie meno na ospravedlnenie našich záujmov, našich pohodlných politík alebo nášho násilia, je mimoriadne závažnou chybou.“23
31. Život na Blízkom východe je vo svojej rozmanitosti bohatý, avšak príliš často je ovplyvnený útlakom, ba až násilím. To má vplyv na všetkých obyvateľov regiónu a všetky aspekty ich života. Kresťania nachádzajúci sa často v chúlostivej situácii, pociťujú zvlášť a často s nechuťou a nedostatkom nádeje negatívne dôsledky týchto konfliktov a neistôt. Často sa cítia ponižovaní. Zo skúsenosti tiež vedia, že sú vyhľadávanými obeťami v čase nepokojov. Po tom, čo sa po stáročia podieľali na budovaní národov a prispeli k formovaniu ich identity a prosperity, hľadá teraz mnoho kresťanov priaznivejšie podmienky do budúcna a miesta pokoja, kde by mohli žiť so svojimi rodinami dôstojne a v istote, ako i priestor slobody, kde by mohli praktizovať svoju vieru bez toho, aby sa podriaďovali rozličným formám útlaku.24
Táto voľba trhá srdce. Vážne ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny a cirkvi. Deformuje národy a prispieva k ľudskému, kultúrnemu a náboženskému ochudobňovaniu Blízkeho východu. Blízky východ bez kresťanov či s malým počtom kresťanov už nie je Blízkym východom, lebo kresťania spolu s ostatnými veriacimi tvoria mimoriadnu identitu regiónu. Pred Bohom sú zodpovední jedni za druhých. Je teda dôležité, aby politickí vodcovia a zodpovední predstavitelia náboženských spoločností chápali tento stav vecí a aby sa vyhli politike či stratégii zameranej na skupiny, čo by smerovalo k uniformovanosti Blízkeho východu, ktorá by nijako neodzrkadľovala jeho bohatú ľudskú a duchovnú realitu.
32. Duchovní pastieri katolíckych východných cirkví sui iuris so znepokojením a bolesťou konštatujú, že počet ich veriacich klesá v tradičných oblastiach patriarchátu a že už nejaký čas sú nútení vypracovávať pastoračný plán pre emigrantov.25
Som si istý, že robia všetko, čo je v ich silách nato, aby svojich veriacich povzbudzovali k nádeji a aby ich vyzývali ostať vo svojej krajine a nepredávať svoj majetok.26
Povzbudzujem ich, aby naďalej zahŕňali náklonnosťou svojich kňazov a veriacich diaspóry a konali s láskou a vyzývam ich, aby ostali v úzkom kontakte so svojimi rodinami a cirkvami a predovšetkým, aby si vďaka svojej náboženskej identite založenej na ctihodnej posvätnej tradícii zachovali vernosť svojej viere v Boha.27
Pokiaľ si zachovajú svoju vernosť Bohu a svoju príslušnosť k vlastnej cirkvi a pokiaľ budú pestovať hlbokú lásku k svojim bratom a sestrám v latinskej Cirkvi, prispejú tak vo veľkej miere k dobru celej Katolíckej cirkvi. Na druhej strane napomínam duchovných pastierov diecéz, ktorí prijímajú veriacich katolíckych východných cirkví, aby ich prijímali ako bratov s láskou a úctou, na posilnenie puta spoločenstva s emigrantmi a cirkvami, z ktorých pochádzajú, aby im poskytli možnosť sláviť bohoslužby podľa vlastných tradícií a tam, kde sa to dá, nech sa rozvíjajú aktivity v pastoračnej oblasti a na úrovni farností.28
33. Hoci latinská Cirkev na Blízkom východe tiež trpí dramatickým poklesom veriacich, zažíva inú situáciu a musí sa vyrovnať s celým radom nových pastoračných problémov. Jej kňazi musia zvládať v hospodársky silných krajoch regiónu masívne prisťahovalectvo a pobyt všetkých možných pracujúcich z Afriky, Ďalekého východu a z indického subkontinentu. Tieto skupiny obyvateľov, ktoré zahŕňajú mnoho slobodných mužov a žien či celé rodiny, čelia dvojakej neistote. Sú cudzincami v krajine, kde pracujú a veľmi často sú vystavení diskriminácii a nespravodlivému zaobchádzaniu. Boh má mimoriadny záujem o cudzincov, ktorí si takto zasluhujú aj náš rešpekt. Spôsob, akým zaobchádzame s cudzincami, sa bude zohľadňovať pri poslednom súde (porov. Mt 25, 35. 43).29
34. Títo ľudia vykorisťovaní bez možnosti brániť sa a najímaní na viac či menej legálne pracovné zmluvy, sú často obeťami porušovania miestnych zákonov a medzinárodných konvencií. Okrem toho čelia veľkému tlaku a vážnym náboženským obmedzeniam. Ich duchovní pastieri majú naliehavú a citlivú úlohu. Chcel by som vyzvať všetkých katolíckych veriacich a kňazov, bez ohľadu na cirkev, ktorej sú členmi, k opravdivej vzájomnej pomoci a pastoračnej spolupráci s miestnym biskupom. Toho zas vyzývam k otcovskému pochopeniu katolíckych veriacich miestnych cirkví. Spolupráca všetkých a najmä jednomyseľnosť v reči sa pričinia o to, aby v tejto mimoriadnej situácii žil každý svoju vieru a mohol ju sláviť a aby všetkých vzájomne obohacovala rozmanitosť duchovných tradícií, hoci ostanú v kontakte so svojimi pôvodnými kresťanskými komunitami. Vyzývam tiež predstaviteľov krajín, ktoré prijímajú tieto nové skupiny obyvateľstva, aby rešpektovali a chránili ich práva, aby im dovolili slobodne praktizovať ich vieru tým, že podporia náboženskú slobodu a budovanie miest na konanie bohoslužieb. Náboženská sloboda „by mohla byť predmetom dialógu medzi kresťanmi a moslimami; dialógu, ktorého naliehavosť a nevyhnutnosť potvrdzovali synodálni otcovia“.30
35. Zatiaľ čo niektorí katolíci pochádzajúci z Blízkeho východu urobia z nutnosti, vyčerpanosti či zúfalstva dramatické rozhodnutie a opustia krajinu svojich predkov, rodinu a náboženské spoločenstvo, rozhodujú sa oproti tomu iní plní nádeje ostať vo svojej krajine a vo svojom spoločenstve. Povzbudzujem ich, aby si zachovali pravú vernosť a zotrvali pevní vo viere. Ďalší katolíci sa napokon rýchlo rozhodujú rovnako ako katolíci na Blízkom východe, ktorí emigrujú: v nádeji budovania lepšej budúcnosti, utekajú z neistoty a vyberajú si kraje regiónu, aby tam pracovali a žili.
36. Ako pastier univerzálnej Cirkvi sa obraciam na všetkých katolíckych veriacich regiónu, ktorí stadiaľto pochádzajú, aj na tých, ktorí sa sem prisťahovali a ktorí sa v týchto posledných rokoch navzájom zblížili, lebo pre Boha existuje len jeden národ a pre veriacich len jediná viera! Snažte sa žiť v jednote a rešpektujúc sa, v bratskom spoločenstve vo vzájomnej láske a úcte, aby ste boli vierohodnými svedkami svojej viery v Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie! Boh vypočuje vašu modlitbu, požehná vaše konanie a daruje vám svojho Ducha, aby ste mohli znášať ťarchu dňa. Lebo „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Svätý Peter napísal veriacim, ktorí zažívali podobné situácie, slová, ktoré rád použijem, a ktoré vám adresujem ako napomenutie: „Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! ... Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ (1Pt 3, 13 – 15).
„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu“
(Sk 4, 32)
37. Viditeľný aspekt prvotného kresťanského spoločenstva je opísaný nemateriálnymi vlastnosťami, čo vyjadruje kresťanská koinonia – jedno srdce a jedna duša – a čo odráža hlboký zmysel svedectva. Je to odraz osobného a spoločenského vnútra. Ak sa nechá zvnútra formovať Božou milosťou, môže každá partikulárna cirkev nanovo objaviť krásu prvotného spoločenstva veriacich, upevnenie viery, oživovanej láskou, ktorou sa Kristovi učeníci vyznačovali pred zrakmi ľudí. (porov. Jn 13, 35). Koinoia dáva svedectvu súlad a súdržnosť a vyžaduje ustavičné obrátenie. Toto robí spoločenstvo dokonalým a upevňuje jeho svedectvo. „Bez spoločenstva nie je svedectvo: veľkým svedectvom je práve život spoločenstva.“31
Spoločenstvo je darom, ktorý môžu prijať všetci a je realitou, ktorú treba neúnavne budovať. S týmto úmyslom pozývam všetkých členov cirkví na Blízkom východe, aby každý podľa vlastného povolania oživoval spoločenstvo v pokore a v modlitbe, aby sa tak uskutočňovala jednota, za ktorú sa modlil Ježiš (porov. Jn 17, 21).
38. Pojem „Katolícka“ cirkev predpokladá spoločenstvo existujúce medzi univerzálnym a partikulárnym. Vzniká tu vzťah „vzájomného prenikania sa“ partikulárnych cirkví do univerzálnej Cirkvi, čo je charakteristickým znakom katolicity Cirkvi a čo ju konkretizuje. Prítomnosť „celku v každej časti“ spôsobuje napätie medzi partikulárnym a univerzálnym. Toto napätie sa ukazuje – na jednej strane – v misijnom duchu každej cirkvi a – na druhej strane – v úprimnom hodnotení dobra „iných častí“, čo zahŕňa konanie v jednote a zhode s nimi. Univerzálna Cirkev je realita predchádzajúca čiastkové cirkvi, ktoré sa v nej zrodili a ktoré z nej vychádzajú.32
Túto pravdu verne odzrkadľuje katolícke učenie Cirkvi, najmä učenie Druhého vatikánskeho koncilu.33
To predstavuje pochopenie hierarchického rozmeru spoločenstva Cirkvi a umožňuje bohatému a legitímnemu počtu partikulárnych cirkví, aby sa neustále rozvíjali v rámci tejto jednoty, v ktorej sa konkrétne dary môžu stať opravdivým zdrojom obohatenia pre univerzalitu Cirkvi. Ak si tieto základné aspekty ekleziológie znovu pripomenieme a budeme ich prežívať, môžeme opäť objaviť výnimočnosť a bohatstvo katolíckej identity v krajinách Východu.
39. Ako otcovia a najvyšší predstavitelia cirkví sui iuris sú patriarchovia videľnými znakmi a bdelými správcami spoločenstva. Pre svoju vlastnú identitu a poslanie sú mužmi spoločenstva, ktorí bdejú nad stádom, ako chce Boh (porov. 1 Pt 5, 1 – 4), a služobníkmi jednoty Cirkvi. Vykonávajú služobný úrad, ktorý pôsobí v láske naozaj živej na všetkých úrovniach: medzi samotnými patriarchami, medzi patriarchami a biskupmi, kňazmi, Bohu zasvätenými osobami a veriacimi laikmi v ich jurisdikcii.