Výrok nad Damaskom:
„Hľa, Damask prestane byť mestom,
bude iba hŕbou zrúcanín.

Opustené budú mestá Aroeru,
budú patriť stádam,
tam budú ležať a nik ich neodstraší.

Zhynie bašta Efraimu
a kráľovstvo Damasku,
so zvyškami Aramu bude
ako so slávou synov Izraela“ –
hovorí Pán zástupov.

„V ten deň zdrobnie Jakubova sláva
a tučnosť jeho tela schradne.

A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá
a jeho rameno obžína klasy
v údolí Refaim.

Zostanú z neho paberky,
ako keď ráňajú olivy,
dve-tri bobuľky na samom vrcholci,
štyri-päť na konárikoch stromu“ –
hovorí Pán, Boh Izraela.

„V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu
a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

Nebude hľadieť na oltáre,
na dielo svojich rúk,
a nebude pozerať na to,
čo vytvorili jeho prsty,
na ašery a slnečné stĺpy.

V ten deň budú jeho opevnené mestá
ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov,
ktoré opustili pred synmi Izraela,
a bude pustatinou.

Veď si zabudol na Boha, svoju spásu,
a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul,
preto len saď rozkošné sady
a cudzím viničom ich vysádzaj!

V deň, keď zasadíš, ohraď
a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu:
unikne žatva v deň choroby
a nezhojiteľnej bolesti.“

Beda, hukot mnohých národov,
hučia ako hukot morí!
Burácanie národov,
burácajú ako burácanie ohromných vôd.

Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd,
ale zahriakne ich a ujdú ďaleko;
budú hnané ako pleva vetrom
a ako krútňava povíchricou.

Za večera, hľa, zdesenie,
pred ránom ho už niet!
To je údel tých, čo nás olupujú,
a osud tých, čo nás vykorisťujú.