Beda, zem zuniacich krídel,
čo je za riekami Etiópie,

čo posiela poslov po mori,
po vode na papyrusových člnkoch!
Choďte, rýchli posli,
k národu urastenému a lesklému,
k ľudu strašnému na ďaleko-široko,
k národu silnému a drviacemu,
ktorému rieky prerývajú krajinu.

Všetci občania sveta a obyvatelia zeme,
hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch,
až zazneje trúba, čujte!

Lebo takto hovorí Pán ku mne:
„Spokojne budem hľadieť na svojom mieste
ako žiarna horúčava za jasna
a ako oblak rosy v úpale žatvy.“

Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec
a hroznom polozrelým bude jeho kvet,
poobrezáva výhonky nožmi
a vetvy odstráni, obstrihá.

Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr
a zveri zeme,
vtáctvo tam bude letovať
a všetka zver zeme tam prezimuje.

V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov
národ urastený a lesklý,
ľud strašný na široko-ďaleko,
národ silný a drviaci,
ktorému rieky prerývajú krajinu,
na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.