Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.

Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!“

Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.

Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.

Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.

Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.

Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov

a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
„Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“

Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
„Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“

I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
„Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
„Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:

»Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?«
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.

Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,

silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!

Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,

a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.

Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.

Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.

Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.

V ten deň – hovorí Pán zástupov –
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán.“