Ovládať si jazyk. – 13, 1Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. 2Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. 4Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! 6Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. 7Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. 99Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. 10Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. 11Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? 12Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

Pozemská múdrosť, 3,13 – 5,6

Pravá a falošná múdrosť. – 13Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 1818A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.