Proti nesvornosti. –
1Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?
2Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte.
3Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.
44, 4
Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?!
Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.
55
Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva“?
66
Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí:
„Boh pyšným odporuje,
ale pokorným dáva milosť.“
7Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.
88
Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ.
9Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
10Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.
Proti osočovaniu. – 11Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. 12Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?
Proti pozemskému zmýšľaniu. –
13A teraz vy, čo hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,“
14– vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.
15Namiesto toho by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono.“
16Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.
1717
Kto teda vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.