1140Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo,7521348 Kristovo telo zjednotené so svojou hlavou. „Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorá je ‚sviatosťou jednoty‘, čiže svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením biskupov. Preto patria celému telu Cirkvi, robia ho zjavným a pôsobia naň. Jeho jednotlivých údov sa však týkajú rozličným spôsobom podľa rozdielnosti stavov, úloh a činnej účasti.“10
1372 Preto „kedykoľvek obrady vyžadujú, podľa osobitnej povahy každého z nich, spoločné slávenie s prítomnosťou a činnou účasťou veriacich, treba zdôrazniť, že sa mu má dať podľa možnosti prednosť pred individuálnym a akoby súkromným slávením“.11
1141Zhromaždenie, ktoré slávi, je spoločenstvo pokrstených, ktorí „sú znovuzrodením [v krste] a pomazaním Ducha Svätého posvätení na duchovný dom a sväté kňazstvo, aby ako kresťania celou svojou činnosťou prinášali duchovné obety“.12
Toto „spoločné kňazstvo“ (sacerdotium commune) je kňazstvo Krista, jediného kňaza,1120 na ktorom majú účasť všetky jeho údy.13
„Matka Cirkev si veľmi želá, aby všetci veriaci boli vedení k tej plnej, uvedomenej a činnej účasti na liturgických sláveniach, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a ktorá je pre kresťanský ľud, ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo‘1268 (1 Pt 2, 9),14
na základe krstu právom a povinnosťou.“15
1142„Ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12, 4). Niektoré údy povoláva Boh v Cirkvi a skrze Cirkev na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe Krista hlavy, aby slúžili všetkým údom Cirkvi.16
1549 Vysvätený služobník je akoby „ikonou“ Krista kňaza. Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v predsedaní Eucharistii1561 a v spoločenstve s ním aj služba kňazov a diakonov.
1143Aby sa poslúžilo úlohám spoločného kňazstva veriacich, jestvujú aj iné osobitné služby, neudeľované sviatosťou posvätného stavu,903 ktorých funkciu určujú biskupi podľa liturgických tradícií a pastoračných potrieb. „Aj miništranti, lektori, komentátori a členovia speváckeho zboru [schola cantorum] konajú opravdivú liturgickú službu.“17
1672
1144Pri slávení sviatostí je teda „liturgom“ celé zhromaždenie, každý podľa svojej funkcie, ale „v jednote Ducha“, ktorý pôsobí vo všetkých. „Pri liturgických sláveniach nech každý, či vysvätený služobník, alebo veriaci, koná pri plnení svojej funkcie len to a všetko to, čo mu podľa povahy veci a liturgických predpisov patrí.“18
1145Sviatostné slávenie je utkané zo znakov a symbolov. Podľa Božej pedagógie (výchovy) spásy ich význam má korene v diele stvorenia53 a v ľudskej kultúre, spresňuje sa v udalostiach starej zmluvy a naplno sa zjavuje v osobe a diele Ježiša Krista.
1146Znaky zo sveta ľudí. V ľudskom živote majú znaky a symboly dôležité miesto. Človek ako bytosť telesná a zároveň duchovná vyjadruje a vníma duchovné skutočnosti prostredníctvom hmotných znakov a symbolov.3622702 Ako spoločenská bytosť človek potrebuje znaky a symboly, aby mohol komunikovať s inými pomocou reči, posunkov a úkonov.1879 To isté platí aj o jeho vzťahu k Bohu.
1147Boh hovorí človekovi prostredníctvom viditeľného stvorenia.299 Hmotný vesmír sa predstavuje rozumu človeka, aby v ňom človek čítal stopy svojho Stvoriteľa.19
Svetlo a noc, vietor a oheň, voda a zem, strom a ovocie hovoria o Bohu a zároveň symbolicky vyjadrujú jeho veľkosť a blízkosť.
1148Keďže tieto skutočnosti vnímateľné zmyslami sú stvorené, môžu sa stať miestom, kde sa prejavuje činnosť Boha, ktorý posväcuje ľudí, a činnosť ľudí, ktorí preukazujú kult Bohu. To isté platí aj o znakoch a symboloch spoločenského života ľudí: umývať a pomazať, lámať chlieb a piť z toho istého kalicha môže vyjadrovať posväcujúcu prítomnosť Boha a vďačnosť človeka voči svojmu Stvoriteľovi.
1149Veľké náboženstvá843 ľudstva často veľmi pôsobivo dosviedčajú tento kozmický a symbolický význam náboženských obradov. Liturgia Cirkvi predpokladá, preberá a posväcuje prvky stvorenia a ľudskej kultúry tak, že im udeľuje hodnosť znakov milosti, nového stvorenia v Ježišovi Kristovi.