750Veriť, že Cirkev je „svätá“ a „katolícka“,811 že je „jedna“ a „apoštolská“ (ako dodáva Nicejsko-carihradské vyznanie viery), je neoddeliteľné od viery v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. V Apoštolskom symbole viery vyznávame, že veríme v svätú Cirkev. Latinský text tu používa výraz „credo Ecclesiam – verím Cirkev“,169 na rozdiel od „credo in Deum – verím v Boha“, aby sme si neplietli Boha s jeho dielami a aby sme všetky dary, ktoré vložil do svojej Cirkvi, jasne pripisovali jeho dobrote.119
751„Cirkev“ sa vo Svätom písme označuje výrazom ekklesia (z gréckeho slovesa ek-kalein, „volať z“; z neho je latinské Ecclesia, francúzske Église talianske Chiesa), ktorý znamená „zvolanie [zhromaždenia]“. Označuje zhromaždenia ľudu,120
zvyčajne náboženskej povahy. Tento výraz sa v gréckom preklade Starého zákona často používa na označenie zhromaždenia vyvoleného ľudu pred Bohom, najmä zhromaždenia na Sinaji, kde Izrael dostal zákon a kde ho Boh ustanovil za svoj svätý ľud.121
Keď sa teda prvé spoločenstvo tých, čo verili v Krista, nazvalo „Cirkev“ (ekklesia), uznalo, že je dedičom tohto zhromaždenia. V Cirkvi Boh „zvoláva“ svoj ľud zo všetkých končín zeme. Výraz Kyriake, od ktorého je odvodené nemecké Kirche, anglické Church i slovenské Cirkev, značí „tá, ktorá patrí Pánovi“.
752V kresťanskej terminológii výraz „Cirkev“1140 označuje liturgické zhromaždenie,122
ale aj miestne spoločenstvo123
832830 alebo celé všeobecné spoločenstvo veriacich.124
Tieto tri významy v skutočnosti nemožno od seba oddeľovať. „Cirkev“ je ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoločenstvách a uskutočňuje sa ako liturgické, najmä eucharistické zhromaždenie. Žije z Kristovho slova a tela, a tak sa aj sama stáva Kristovým telom.
753Vo Svätom písme nachádzame mnoho navzájom súvisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorých zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi.781 Obrazy vzaté zo Starého zákona sú obmenami základnej myšlienky, totiž myšlienky „Božieho ľudu“. V Novom zákone125
dostávajú všetky tieto obrazy nový stredobod tým, že sa Kristus stáva „hlavou“ tohto ľudu,126
789 ktorý je preto jeho telom. Okolo tohto stredobodu sa zoskupujú obrazy „vzaté buď z pastierskeho, alebo z roľníckeho života, prípadne zo stavby, alebo z rodiny a zo svadby“.127
754„Cirkev je totiž ovčinec, ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus.128
Je aj stádom, o ktorom sám Boh zvestoval, že bude jeho pastierom.129
A hoci sú ovce tohto stáda pod správou ľudských pastierov,857 predsa ich neprestajne vedie a živí sám Kristus, Dobrý pastier a Knieža pastierov,130
ktorý položil svoj život za ovce131.“132
755„Cirkev je Božia roľa alebo Božie pole.133
Na tomto poli rastie prastará oliva, ktorej svätým koreňom boli patriarchovia a v ktorej došlo a dôjde k zmiereniu židov a pohanov.134
Cirkev vysadil nebeský hospodár ako šľachetnú vinicu.135
Pravý vinič je Kristus: on dáva život a úrodnosť ratolestiam, čiže nám, ktorí prostredníctvom Cirkvi ostávame v ňom a bez neho nemôžeme nič urobiť136.“137
795
756„Cirkev sa častejšie volá aj Božia stavba.138
Sám Pán sa prirovnal ku kameňu, ktorý stavitelia síce zavrhli, ale on sa stal kameňom uholným.139
857 Na tomto základe apoštoli budujú Cirkev,140
ktorá od neho dostáva svoju pevnosť a súdržnosť. Túto stavbu zdobia rozličné pomenovania: Boží dom,141
v ktorom býva Božia rodina, Boží príbytok v Duchu,142
Boží stánok medzi ľuďmi143
797 a najmä svätý chrám, ktorý, predstavovaný svätyňami z kameňa, ospevujú svätí otcovia a liturgia ho právom prirovnáva k svätému mestu, novému Jeruzalemu.1045 Do neho sme totiž tu na zemi vbudovaní ako živé kamene.144
Ján kontempluje toto sväté mesto, ako pri obnovení sveta zostupuje ‚z neba od Boha... vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha‘ (Zjv 21, 1-2).“145
757„Cirkev sa volá aj ‚Jeruzalem, ktorý je hore‘ a ‚naša matka‘507 (Gal 4, 26).146
Opisuje sa ako nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka,147
796 ktorú Kristus ‚miloval a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil‘1616 (Ef 5, 25-26), ktorú spojil so sebou nerozlučnou zmluvou a neprestajne ju ‚živí a opatruje‘ (Ef 5, 29).“148
758Aby sme mohli skúmať tajomstvo Cirkvi, treba najprv uvažovať o jej pôvode v pláne Najsvätejšej Trojice257 a o jej postupnej realizácii v dejinách.
759„Večný Otec z úplne slobodného a tajomného rozhodnutia293 svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k účasti na Božom živote,“ ku ktorému pozýva vo svojom Synovi všetkých ľudí. „Stanovil však, že tých, čo veria v Krista, zhromaždí vo svätej Cirkvi.“ Táto „Božia rodina“ sa utvára a postupne uskutočňuje v priebehu ľudských dejín podľa Otcovho plánu: a vskutku, Cirkev, „naznačená v predobrazoch už od počiatku sveta, obdivuhodne pripravovaná v dejinách izraelského ľudu a v Starej zmluve a založená v posledných časoch, bola zjavená vyliatím Ducha a na konci vekov bude slávne zavŕšená“.149