Charakteristické vlastnosti Božieho ľudu

782Boží ľud871 má charakteristické vlastnosti, ktoré ho zreteľne odlišujú od všetkých náboženských, národnostných, politických alebo kultúrnych zoskupení v dejinách:

• Je to Boží ľud:2787 Boh nepatrí ako vlastný nijakému národu. Ale získal si ľud z tých, čo kedysi ani ľudom neboli: „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ“ (1 Pt 2, 9).
• Príslušníkom tohto ľudu1267 sa človek nestáva telesným narodením, ale „narodením zhora“, „z vody a z Ducha“ (Jn 3, 3-5), čiže vierou v Krista a krstom.
• Hlavou tohto ľudu je Ježiš Kristus (Pomazaný, Mesiáš):695 a pretože to isté pomazanie, Duch Svätý, sa vylieva z hlavy na telo, je to „mesiášsky ľud“.
• „Jeho postavením je dôstojnosť a sloboda Božích detí,1741 v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme.“205
• „Jeho zákonom je nové prikázanie1972 milovať tak, ako nás miloval sám Kristus.“206 Je to „nový“ zákon Ducha Svätého.207
• Jeho poslaním je byť soľou zeme a svetlom sveta.208 849 „Pre celé ľudské pokolenie je najistejším zárodkom jednoty, nádeje a spásy.“209
• „Konečne jeho cieľom je Božie kráľovstvo,769 ktoré začal na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on sám nezavŕši na konci vekov.“210

Kňazský, prorocký a kráľovský ľud

783Otec pomazal Ježiša Krista Duchom Svätým a ustanovil ho za „Kňaza, Proroka a Kráľa“.436 Celý Boží ľud má účasť na týchto troch Kristových funkciách a nesie zodpovednosť za poslanie a službu, ktoré z nich vyplývajú.211 873

784Keď niekto vierou a krstom vstupuje do spoločenstva Božieho ľudu, dostáva účasť na jedinečnom povolaní tohto ľudu:1268 na jeho kňazskom povolaní: „Kristus Pán, Veľkňaz vybratý spomedzi ľudí, ‚urobil‘ nový ľud ‚kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi‘. Pokrstení sú totiž znovuzrodením [v krste] a pomazaním Ducha Svätého posvätení1546 na ‚duchovný dom a sväté kňazstvo‘.“212

785„Svätý Boží ľud má účasť aj na Kristovom prorockom úrade“ najmä nadprirodzeným zmyslom pre vieru (sensus fidei),92 ktorý je vlastný všetkému ľudu, laikom a hierarchii, keď „sa neochvejne pridŕža viery, raz navždy odovzdanej svätým“,213 prehlbuje jej chápanie a stáva sa Kristovým svedkom uprostred tohto sveta.

786Boží ľud má napokon účasť i na Kristovom kráľovskom úrade. Kristus vykonáva svoju kráľovskú moc tak, že svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním priťahuje k sebe všetkých ľudí.214 Kristus, Kráľ a Pán vesmíru, sa stal služobníkom všetkých, lebo „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako ‚výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Pre kresťana jemu „slúžiť znamená kraľovať“;215 2449 Cirkev „spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa“ najmä „v chudobných a trpiacich“.216 Boží ľud uskutočňuje svoju „kráľovskú hodnosť“2443 tak, že žije podľa tohto povolania slúžiť s Kristom.

„Všetkých, čo sa znovuzrodili v Kristovi, znak kríža robí kráľmi a pomazanie Svätého Ducha ich svätí za kňazov, aby všetci duchovní a správne rozmýšľajúci kresťania spoznali, že – odhliadnuc od tohto osobitného poslania našej služby – majú účasť na kráľovskom rode a kňazskom úrade. Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom? A čo je také kňazské, ako zasvätiť Pánovi čisté svedomie a na oltári srdca mu prinášať nepoškvrnené obety nábožnosti?“217

Cirkev je spoločenstvo s Ježišom

787Ježiš si už od začiatku vzal učeníkov za spoločníkov života;218 zjavil im tajomstvo kráľovstva;219 dal im účasť na svojom poslaní, na svojej radosti220 i na svojom utrpení.221 Ježiš hovorí o ešte dôvernejšom spoločenstve medzi sebou a tými, čo ho budú nasledovať:755 „Ostaňte vo mne a ja ostanem vo vás... Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 4-5). A oznamuje tajomné a skutočné spoločenstvo medzi svojím telom a naším telom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56).

788Keď bola učeníkom odňatá jeho viditeľná prítomnosť, Ježiš ich nenechal ako siroty.222 Sľúbil im, že zostane s nimi až do skončenia sveta,223 a dal im svojho Ducha.224 Tak sa spoločenstvo s Ježišom istým spôsobom ešte zintenzívnilo: „Keď totiž udelil svojho Ducha,690 tajomne ustanovil svojich bratov, zvolaných zo všetkých národov, ako svoje telo.“225

789Prirovnanie Cirkvi k telu vrhá svetlo na dôverné spojenie medzi Cirkvou a Kristom. Cirkev nie je len zhromaždená okolo neho; je zjednotená v ňom, v jeho tele.521 Osobitne treba vyzdvihnúť tri aspekty Cirkvi, Kristovho tela, ktorými sú: vzájomná jednota všetkých údov prostredníctvom ich zjednotenia s Kristom; Kristus, hlava tela; Cirkev, Kristova nevesta.