1190Liturgia slova je integrálnou súčasťou slávenia. Zmysel slávenia je vyjadrený Božím slovom, ktoré sa ohlasuje, a aktívnou účasťou viery, ktorá naň odpovedá.

1191Spev a hudba sú tesne späté s liturgickým slávením. Kritériami ich správneho použitia sú: krása vyjadrenia modlitby, jednomyseľná účasť zhromaždenia a slávnostný ráz slávenia.

1192Sväté obrazy v našich kostoloch a domoch majú prebúdzať a živiť našu vieru v Kristovo tajomstvo. Prostredníctvom obrazu Krista a jeho spasiteľných činov sa klaniame jemu samému. Prostredníctvom svätých obrazov presvätej Bohorodičky, anjelov a svätých uctievame tých, ktorí sú na nich zobrazení.

1193Nedeľa, „deň Pána“, je hlavným dňom slávenia Eucharistie, lebo je dňom Pánovho zmŕtvychvstania. Je dňom liturgického zhromaždenia v najplnšom zmysle slova, dňom kresťanskej rodiny, dňom radosti a odpočinku od práce. Je „základom a jadrom celého liturgického roka“.69

1194Cirkev „v ročnom cykle... postupne rozvíja celé Kristovo tajomstvo, a to od vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a Pánovho príchodu“.70

1195Keď pozemská Cirkev v stanovených dňoch liturgického roka slávi pamiatku svätých, predovšetkým svätej Bohorodičky a potom apoštolov, mučeníkov a ostatných svätých, ukazuje, že je spojená s nebeskou liturgiou. Oslavuje Krista za to, že dovŕšil spásu vo svojich oslávených údoch. Ich príklad povzbudzuje Cirkev na jej ceste k Otcovi.

1196Veriaci, ktorí slávia liturgiu hodín, sa spájajú s Kristom, našim veľkňazom, modlitbou žalmov, rozjímaním o Božom slove, chválospevmi a vzdávaniami vďaky, aby sa tak zapojili do jeho neprestajnej a univerzálnej modlitby, ktorá oslavuje Boha a vyprosuje dar Ducha Svätého pre celý svet.

1197Kristus je pravý Boží chrám, „miesto, kde sídli [Božia] sláva“. Pôsobením Božej milosti sa kresťania stávajú chrámami Ducha Svätého, živými kameňmi, z ktorých sa buduje Cirkev.

1198Cirkev vo svojom pozemskom stave potrebuje miesta, kde by sa spoločenstvo mohlo zhromažďovať: sú nimi naše viditeľné kostoly, sväté miesta, obrazy Svätého mesta čiže nebeského Jeruzalema, do ktorého sa uberáme ako pútnici.

1199V týchto kostoloch Cirkev slávi verejný kult na slávu Najsvätejšej Trojice, počúva Božie slovo a spieva chvály, vznáša k Bohu svoju modlitbu a prináša obetu Krista, ktorý je sviatostne prítomný uprostred zhromaždenia. Kostoly sú aj miestami sústredenia a osobnej modlitby.