Katechizmus Katolíckej Cirkvi   –   KKC 1262 – 1274
VII. Krstná milosť

1262Rozličné účinky krstu1234 sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavné účinky krstu sú teda očistenie od hriechov a znovuzrodenie (nové narodenie) v Duchu Svätom.56

Na odpustenie hriechov...

1263Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy:977 dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy.57 A naozaj, v tých, ktorí boli znovuzrodení, nezostáva nič, čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva:1425 ani Adamov hriech, ani osobný hriech, ani následky hriechu, z ktorých najťažším je odlúčenie od Boha.

1264V pokrstenom však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a pod., a takisto náklonnosť na hriech, ktorú Tradícia volá žiadostivosť (concupiscentia)9762514 alebo metaforicky ohnisko hriechu (fomes peccati): „Hoci je [žiadostivosť] ponechaná na boj,1426 nemôže uškodiť tým, čo [s ňou] nesúhlasia a s pomocou milosti Krista Ježiša [jej] mužne odporujú. Ba viac: ‚Kto pretekal podľa pravidiel, dostane veniec‘405 (2 Tim 2, 5).“58

„Nové stvorenie“

1265Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), adoptívnym Božím synom,59 505 ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti,60 460 Kristovým údom,61 Kristovým spoludedičom62 a chrámom Ducha Svätého.63

1266Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia:1992

  • ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností1812 robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
  • ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého1831 umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
  • ktorá mu pomocou morálnych čností1810 umožňuje rásť v dobrom.
  • Celý organizmus nadprirodzeného života kresťana má teda svoje korene vo svätom krste.
Včlenení do Cirkvi, Kristovho tela

1267Krst nás robí údmi Kristovho tela.782 „Preto... sme si navzájom údmi“ (Ef 4, 25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci... sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13).

1268Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1 Pt 2, 5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,1141 aby... zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.784

1269Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe,64 ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.65 Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným,66 aby im slúžil67 v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im,68 aby si ich vážil a mal ich v láske.69 Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti,871 pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi.70

1270Pokrstení, „znovuzrodení [krstom] ako Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru,2472 ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi“,71 a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Božieho ľudu.72

Sviatostné puto jednoty kresťanov

1271Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov,818838 aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou... V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“73 „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“74

Nezmazateľný duchovný znak

1272Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi.75 Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy.76 Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.

1273Veriaci včlenení krstom do Cirkvi prijali sviatostný charakter1121 (pečať), ktorý ich určuje na kresťanský náboženský kult.77 Krstná pečať uschopňuje a zaväzuje kresťanov, aby slúžili Bohu1070 živou účasťou na posvätnej liturgii Cirkvi a vykonávali svoje krstné kňazstvo svedectvom svätého života a činorodej lásky.78

1274„Pánova pečať“ (Dominicus character)79 je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý „na deň vykúpenia“197 (Ef 4, 30).80 „Krst je pečať večného života.“81 Veriaci, ktorý si „zachová pečať“ až do konca, čiže ostane verný požiadavkám svojho krstu, bude môcť zomrieť „so znakom viery“,82 2016 s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie.