Sloboda viery

160Aby bola odpoveď viery ľudská, „človek má dobrovoľne odpovedať Bohu vierou; preto nikto nemá byť nútený prijať vieru proti svojej vôli.17382106 Úkon viery je totiž samou svojou povahou dobrovoľný.“32 „Boh isto volá ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže sú viazaní vo svedomí, ale nie sú nútení... To sa dokonale ukázalo v Ježišovi Kristovi.“33 Kristus síce pozýval k viere a k obráteniu, ale nijakým spôsobom k tomu nenútil. „Vydal svedectvo pravde, ale nechcel ju nasilu nanútiť tým, ktorí jej odporovali. Lebo jeho kráľovstvo... sa vzmáha... láskou,616 ktorou Kristus vyzdvihnutý na kríži priťahuje ľudí k sebe.“34

Nevyhnutnosť viery

161Veriť v Ježiša Krista a v toho, ktorý ho poslal na našu spásu,432 je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie spásy.35 1257 „Keďže ‚bez viery je... nemožné páčiť sa Bohu‘ (Hebr 11, 6) a dostať sa do spoločenstva jeho synov, bez nej nikdy nik nedosiahol ospravodlivenie a nik nedosiahne večný život, iba ten, kto v nej ‚vytrvá do konca‘ (Mt 10, 22; 24, 13).“36 846

Vytrvalosť vo viere

162Viera je nezaslúžený dar, ktorý Boh dáva človeku. Tento neoceniteľný dar môžeme stratiť.2089 Svätý Pavol upozorňuje Timoteja: „Toto prikázanie ti zverujem..., aby si bojoval dobrý boj, aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere“ (1 Tim 1, 18-19). Aby sme žili, rástli a vytrvali vo viere až do konca, musíme ju živiť Božím slovom a musíme prosiť Pána, aby nám ju zveľaďoval;37 10372016 viera má byť „činná skrze lásku“ (Gal 5, 6),38 udržiavaná nádejou39 a zakorenená vo viere Cirkvi.25732849

Viera – začiatok večného života

163Viera nám dáva akoby vopred okusovať radosť a svetlo oblažujúceho videnia, ktoré je cieľom nášho putovania tu na zemi. Potom budeme vidieť Boha „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12), „takého, aký je“1088 (1 Jn 3, 2). Viera je teda už začiatkom večného života:

„Na dobrá uložené pre nás v prisľúbeniach, ktoré očakávame s vierou, že ich budeme požívať, hľadíme akoby v zrkadle tak, akoby tu už boli.“40

164Teraz však „žijeme vo viere, a nie v nazeraní“ (2 Kor 5, 7) a poznávame Boha „len nejasne, akoby v zrkadle... iba čiastočne“ (1 Kor 13, 12). A hoci vieru osvecuje ten,2846 v ktorého veríme, často ju žijeme v temnote. Viera môže byť podrobená skúške. Svet, v ktorom žijeme, sa často zdá veľmi ďaleko od toho, o čom nás uisťuje viera.3091502 Zlo a bolesť, nespravodlivosti a smrť, ktoré zakusujeme, akoby protirečili dobrej zvesti;1006 môžu otriasť vierou a stať sa pre ňu pokušením.

165Vtedy sa máme obracať na svedkov viery: na Abraháma, ktorý „proti nádeji v nádeji uveril“ (Rim 4, 18); na Pannu Máriu, ktorá sa „na ceste viery“41 dostala až do „noci viery“,42 keď mala účasť na umučení svojho Syna a na noci jeho hrobu,43 2719 a na toľkých iných svedkov viery: „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v pretekoch, ktoré máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12, 1-2).