Manželstvo v poriadku stvorenia

1603„Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky... ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi... Sám Boh je pôvodcom manželstva.“96 371 Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk.2331 Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, hoci v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty. Hoci sa dôstojnosť tejto ustanovizne neprejavuje všade s rovnakou jasnosťou,97 predsa len vo všetkých kultúrach jestvuje určitý zmysel pre veľkosť manželského zväzku, lebo „blaho človeka a ľudskej i kresťanskej spoločnosti2210 úzko súvisí s priaznivým stavom manželského a rodinného spoločenstva“.98

1604Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha,99 355 ktorý sám „je láska“ (1 Jn 4, 8. 16). Keďže ho Boh stvoril ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. V očiach Stvoriteľa je ona dobrá, veľmi dobrá.100 A táto láska, ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia: „Boh ich požehnal a povedal im: ‚Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju'“ (Gn 1, 28).

1605Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení372 jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“ (Gn 2, 18). Žena, „telo z jeho tela“ (Gn 2, 23), t. j. jemu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“ (Gn 2, 18), a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc.101 „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“1614 (Gn 2, 24). Sám Pán Ježiš potvrdzuje, že to znamená trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov plán:102 „A už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6).

Manželstvo za vlády hriechu

1606Každý človek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Táto skúsenosť sa pociťuje aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke. Tento neporiadok sa môže prejavovať viac či menej vyhrotene a možno ho vo väčšej či menšej miere prekonať podľa kultúr, období a jednotlivcov. Zdá sa však, že má naozaj všeobecný ráz.

1607Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy1849 ani z prirodzenej povahy ich vzťahov, ale z hriechu. Prvý hriech, zlom vo vzťahu s Bohom, má ako prvý následok zlom v prvotnom spoločenstve muža a ženy.400 Ich vzťahy sa narušili vzájomnými obžalobami,103 ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je darom Stvoriteľa,104 sa zmenila na vzťahy panovačnosti a žiadostivosti;105 nádherné povolanie muža a ženy, aby boli plodnými, aby sa rozmnožovali a ovládli zem,106 sa zaťažilo bolesťami pôrodu a námahou pri zarábaní si na chlieb.107

1608Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva,55 hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nikdy neodoprel.108 Bez tejto pomoci muž a žena nemôžu uskutočniť jednotu svojich životov, na ktorú ich Boh „na začiatku“ stvoril.

Manželstvo pod výchovným vplyvom zákona

1609Boh vo svojom milosrdenstve neopustil hriešneho človeka.410 Utrpenia, ktoré nasledovali po hriechu, „bolesti pôrodu“ (Gn 3, 16) a práca „v pote tváre“ (Gn 3, 19) sú aj prostriedkami, ktoré obmedzujú zhubné následky hriechu. Po páde manželstvo pomáha prekonávať uzatváranie sa do seba, egoizmus, vyhľadávanie vlastného pôžitku a otvárať sa druhému, vzájomnej pomoci a darovaniu seba samého.