1840Teologálne čnosti robia kresťanov schopnými žiť vo vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. Ich pôvodcom, dôvodom a predmetom je Boh, ktorého človek poznáva vierou, v ktorého dúfa a ktorého miluje pre neho samého.
1841Teologálne čnosti sú tri: viera, nádej a láska.83
Stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti.
1842Vierou veríme v Boha a všetko, čo nám zjavil a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť.
1843Nádejou túžime po večnom živote a s pevnou dôverou očakávame od Boha milosti, aby sme si ho zaslúžili.
1844Láskou milujeme Boha nadovšetko a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých. Láska je „zväzkom dokonalosti“ (Kol 3, 14) a formou (vnútornou náplňou) všetkých čností.
1845Kresťania dostávajú sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu.
1846Evanjelium je zjavením Božieho milosrdenstva v Ježišovi Kristovi voči hriešnikom.84
430 Anjel to oznamuje Jozefovi: „Dáš mu meno Ježiš, lebo on oslobodí svoj ľud od hriechov“ (Mt 1, 21). To isté platí o Eucharistii, sviatosti vykúpenia: „Toto je moja krv novej zmluvy,1365 ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).
1847Boh, „ktorý ... ťa stvoril bez teba, neospravodlivuje ťa bez teba“.85
Aby sme mohli od neho prijať milosrdenstvo,3871455 musíme priznať svoje viny. „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1, 8-9).
1848Aj svätý Pavol tvrdí : „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť“ (Rim 5, 20). Aby však milosť mohla vykonať svoje dielo, musí odhaliť hriech,385 aby tak obrátila naše srdce a udelila nám „spravodlivosť pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána“ (Rim 5, 21). Podobne ako lekár, ktorý vyšetrí ranu skôr, ako by ju liečil, aj Boh svojím slovom a svojím Duchom vrhá živé svetlo na hriech:
„Obrátenie si vyžaduje, aby bol človek presvedčený, že zhrešil; zahŕňa v sebe vnútorný úsudok svedomia. A keďže tento úsudok je potvrdením pôsobenia Ducha pravdy vnútri človeka, stáva sa zároveň novým začiatkom udelenia milosti a lásky: ‚Prijmite Ducha Svätého‘. Tak objavujeme v tomto ‚usvedčení o hriechu‘ dvojaký dar: dar pravdivosti svedomia a dar istoty o vykúpení. Duch pravdy je Tešiteľ.“86
1433
1849Hriech je previnenie proti rozumu,311 proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako „skutok alebo slovo, alebo túžba protiviace sa večnému zákonu“.87
1952