200Týmito slovami sa začína Nicejsko-carihradské vyznanie viery. Vyznanie, že Boh je jediný,2085 ktoré má korene v Božom zjavení Starej zmluvy, je neoddeliteľné od vyznania, že Boh jestvuje, a je takisto základné. Boh je jediný: jestvuje iba jeden Boh. „Kresťanská viera verí a vyznáva, že... Boh je [svojou] prirodzenosťou [natura], podstatou [substantia] a bytnosťou [essentia] jeden.“2
201Izraelu, svojmu vyvolenému, sa Boh zjavil ako Jediný:2083 „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4-5). Boh prostredníctvom prorokov vyzýva Izrael a všetky národy, aby sa obrátili k nemu, Jedinému: „Ku mne sa obráťte, spasené budete, všetky končiny zeme, veď ja som Boh a iného niet... Mne sa skloní každé koleno, prisahať bude každý jazyk: ‚Len v Pánovi‘, povedia o mne, ‚je pravda a moc‘ (Iz 45, 22-24).“3
202Sám Ježiš potvrdzuje, že Boh je „jediný Pán“ a že ho treba milovať z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily.4
Ale zároveň dáva pochopiť, že aj on je „Pán“.5
446 Vyznávať, že „Ježiš je Pán“, je vlastné kresťanskej viere.152 To nie je v rozpore s vierou v jediného Boha. Veriť v Ducha Svätého, „Pána a Oživovateľa“, nevnáša do jediného Boha nijaké rozdelenie:
„Pevne veríme a úprimne vyznávame, že je jeden jediný pravý Boh, večný, nesmierny a nemeniteľný, nepochopiteľný, všemohúci a nevýslovný,42 Otec, Syn a Duch Svätý: totiž tri osoby, ale jedna bytnosť, podstata alebo úplne jednoduchá prirodzenosť.“6
203Boh sa zjavil svojmu ľudu Izraelu tak, že mu dal poznať svoje meno. Meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života.2143 Boh má meno. Nie je nejakou anonymnou silou. Prezradiť svoje meno znamená dať sa iným poznať, v istom zmysle odovzdať seba samého, teda stať sa prístupným, dať sa dôvernejšie čiže osobne poznať a oslovovať.
204Boh sa zjavoval svojmu ľudu postupne a pod rozličnými menami,63 ale až zjavenie Božieho mena Mojžišovi v teofánii horiaceho kríka na začiatku exodu (východu z Egypta) a zmluvy na Sinaji sa ukázalo základným zjavením pre Starú i Novú zmluvu.
205Boh volá Mojžiša z kríka, ktorý horí, ale nezhára.2575 Hovorí mu: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Ex 3, 6). Boh je Boh otcov, je ten, ktorý povolal a viedol patriarchov na ich putovaniach. On je Boh verný a milosrdný, ktorý pamätá na nich a na svoje prisľúbenia; prichádza, aby vyslobodil ich potomkov z otroctva. On je Boh, ktorý to môže a chce urobiť, nezávisle od priestoru a času, a na uskutočnenie tohto plánu použije svoju všemohúcnosť.268
„Mojžiš povedal Bohu: ‚Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?‘ Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som, ktorý som!‘ – a dodal: ‚Toto povieš Izraelitom: »Ja som« ma poslal k vám... Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie'“ (Ex 3, 13-15).
206Keď Boh zjavuje svoje tajomné meno YHWH, čiže „Ja som ten, ktorý je“ alebo „Ja som ten, ktorý som“, alebo aj „Ja som, ktorý som“, hovorí, kto je a akým menom ho treba volať. Toto Božie meno je tajomné, ako je tajomstvom sám Boh. Je to zjavené meno a zároveň je to akoby odmietnutie mena, a práve preto najlepšie vyjadruje Boha ako toho, ktorý je a nekonečne prevyšuje všetko,43 čo môžeme pochopiť alebo vysloviť: On je „skrytý Boh“ (Iz 45, 15), jeho meno je nevýslovné7
a pritom je to Boh, ktorý je blízky ľuďom.
207Keď Boh zjavuje svoje meno, súčasne zjavuje svoju vernosť, ktorá je od vekov a naveky, ktorá platí pre minulosť („Ja som Boh tvojich otcov“: Ex 3, 6) i pre budúcnosť („Ja budem s tebou“: Ex 3, 12). Boh, ktorý zjavuje svoje meno „Ja som“, zjavuje sa ako Boh, ktorý je vždy tu, prítomný pri svojom ľude, aby ho zachránil.
208Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť.724 Pred horiacim kríkom si Mojžiš zobúva sandále a zakrýva si tvár pred Božou svätosťou.8
Pred slávou trojsvätého Boha Izaiáš zvolá: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami“ (Iz 6, 5). Pred božskými znameniami, ktoré koná Ježiš, Peter zvolá: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8). Ale pretože Boh je svätý,448 môže odpustiť človekovi, ktorý pred ním uzná, že je hriešnik:388 „Nevylejem svoj rozpálený hnev..., veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba“ (Oz 11, 9). Apoštol Ján hovorí podobne: „Upokojíme si pred ním srdce, lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1 Jn 3, 19-20).
209Izraelský ľud nevyslovuje Božie meno z úcty k jeho svätosti. Pri čítaní Svätého písma sa zjavené meno nahrádza Božím titulom „Pán“ (Adonaj, po grécky Kyrios). Pod týmto titulom sa bude vyznávať Ježišovo božstvo446 zvolaním: „Ježiš je Pán.“