2460Základná hodnota práce závisí od samého človeka, ktorý je jej pôvodcom i cieľom. Prácou má človek účasť na diele stvorenia. Práca spojená s Kristom môže byť vykupiteľská.

2461Skutočný rozvoj je rozvoj celého človeka. Ide o to, aby sa napomáhalo rozvíjanie schopnosti každého človeka odpovedať na svoje povolanie, teda na Božie volanie.210

2462Dávať almužnu chudobným je svedectvom bratskej lásky; je aj vykonávaním spravodlivosti, ktoré sa páči Bohu.

2463Ako v množstve ľudských bytostí bez chleba, bez strechy a bez stáleho miesta nespoznať Lazára, hladného žobráka z podobenstva?211 Ako nepočuť Ježiša: „Ani mne ste to neurobili“ (Mt 25, 45)?

8. článok
Ôsme prikázanie

„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Ex 20, 16). „Otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!'“ (Mt 5, 33).

2464Ôsme prikázanie zakazuje prekrúcať pravdu vo vzťahoch k druhým. Tento morálny predpis vyplýva z povolania svätého ľudu byť svedkom svojho Boha, ktorý je pravda a chce pravdu. Previnenia proti pravde vyjadrujú, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviazať sa tým, čo je morálne správne: sú to základné nevernosti voči Bohu a v tomto zmysle podkopávajú základy zmluvy.

I. Žiť v pravde

2465Starý zákon dosviedča: Boh je prameň všetkej pravdy.215 Jeho slovo je pravda.212 Jeho zákon je pravda.213 Jeho „vernosť z pokolenia na pokolenie“ (Ž 119, 90).214 Pretože „Boh je pravdivý“ (Rim 3, 4), sú členovia jeho ľudu povolaní žiť v pravde.215

2466V Ježišovi Kristovi sa zjavila celá Božia pravda. On „plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14), je „svetlo sveta“ (Jn 8, 12), je pravda.216 „Kto verí“ v neho, „neostáva vo tmách“ (Jn 12, 46). Ježišov učeník ostáva verný jeho slovu, aby poznal pravdu, ktorá vyslobodzuje217 a posväcuje.218 Nasledovať Ježiša znamená žiť z „Ducha pravdy“ (Jn 14, 17), ktorého posiela Otec v jeho mene219 a ktorý uvádza „do plnej pravdy“2153 (Jn 16, 13). Svojich učeníkov Ježiš učí bezpodmienečnej láske k pravde: „Vaša reč nech je ‚áno – áno,‘ ‚nie – nie'“ (Mt 5, 37).

2467Človek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinný ju rešpektovať a dosviedčať: „V súlade so svojou dôstojnosťou všetci ľudia, pretože sú osoby,... sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň morálne povinní hľadať pravdu,2104 predovšetkým pravdu týkajúcu sa náboženstva. Sú povinní poznanú pravdu aj prijať a celý svoj život usporiadať podľa požiadaviek pravdy.“220

2468Pravda ako správnosť v ľudskom konaní a v ľudskej reči sa volá aj pravdivosť, úprimnosť alebo priamosť. Pravdivosť alebo pravdovravnosť je čnosť,1458 ktorá spočíva v tom, že sa človek prejavuje pravdivý vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovorí pravdu, pričom sa vystríha dvojtvárnosti, pretvárky a pokrytectva.

2469„Ľudia by nemohli spolunažívať, keby si vzájomne nedôverovali, t. j., keby si navzájom nehovorili pravdu.“221 Čnosť pravdivosti dáva spravodlivo druhému, čo mu patrí.1807 Pravdovravnosť zachováva správny stred medzi tým, čo treba povedať, a tajomstvom, ktoré treba zachovať: zahŕňa v sebe čestnosť a diskrétnosť. Na základe spravodlivosti „je človek povinný druhému čestne vyjaviť pravdu“.222