2510Zlaté pravidlo pomáha rozoznať v konkrétnych situáciách, či sa má vyjaviť pravda tomu, kto sa na ňu pýta, alebo nie.
2511„Sviatostné tajomstvo je neporušiteľné.“248
Úradné tajomstvá sa majú zachovávať. Tajné informácie škodlivé blížnemu sa nesmú rozširovať.
2512Spoločnosť má právo na informácie, ktoré sa zakladajú na pravde, slobode a spravodlivosti. Pri používaní prostriedkov spoločenskej komunikácie treba zachovať miernosť a uložiť si disciplínu.
2513Krásne umenia, ale najmä posvätné umenie „sa svojou povahou zameriavajú na nekonečnú Božiu krásu, ktorú majú nejakým spôsobom vyjadriť v ľudských dielach, a sú tým viac zasvätené Bohu a povzneseniu jeho chvály a slávy, čím viac majú za cieľ iba to, aby svojimi dielami čo najviac prispeli k nábožnému zameraniu ľudských myslí na Boha“.249
„Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu“ (Ex 20, 17).
„Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28).
2514Svätý Ján rozlišuje tri druhy nezriadenej túžby377400 alebo žiadostivosti: žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýchu života.250
Podľa katolíckej katechetickej tradície deviate prikázanie zakazuje telesnú žiadostivosť; desiate zakazuje nezriadenú túžbu po cudzom majetku.
2515Z etymologického hľadiska „žiadostivosť“ (concupiscentia)405 môže označovať každú silnú formu ľudskej túžby. Kresťanská teológia jej dala osobitný význam hnutia zmyslovej túžby (appetitus sensibilis), ktorá odporuje činnosti ľudského rozumu. Svätý Pavol ju stotožňuje s bojom, ktorý vedie „telo... proti duchu“.251
Žiadostivosť pochádza z neposlušnosti prvotného hriechu.252
Vnáša neporiadok do morálnych schopností človeka, a hoci sama v sebe nie je vinou, pobáda človeka páchať hriechy.253
2516Už v samom človeku, pretože je zložená bytosť362 – duch a telo – jestvuje určité napätie a odohráva sa určitý boj náklonností medzi „duchom“ a „telom“. Ale tento boj patrí v skutočnosti k dedičstvu hriechu, je jeho následkom a zároveň potvrdením. Je súčasťou každodennej skúsenosti duchovného boja:407
„Je jasné, že Apoštol ani neznevažuje, ani nezavrhuje telo, ktoré tvorí s duchovnou dušou prirodzenosť človeka a jeho osobnú povahu subjektu. Naopak, hovorí o skutkoch alebo skôr o stálych dispozíciách – čnostiach a nerestiach – morálne dobrých alebo zlých, ktoré sú ovocím poslušnosti (v prvom prípade) alebo odporu (v druhom prípade) vzhľadom na spasiteľné pôsobenie Ducha Svätého. Preto Apoštol píše: ‚Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme‘ (Gal 5, 25).“254
2517Srdce je sídlo morálnej osobnosti:368 „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá“ (Mt 15, 19). Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti:1809
„Zachovávaj prostotu, buď nevinný a budeš ako deti, ktoré nepoznajú zlobu ničiacu život ľudí.“255
2518Šieste blahoslavenstvo hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). „Čistí srdcom“ sú tí, čo svoj rozum a svoju vôľu dávajú do súladu s požiadavkami Božej svätosti najmä v troch oblastiach: v láske,256
v čistote alebo sexuálnej poctivosti,257
94 v láske k pravde a v pravej viere.258
Medzi čistotou srdca, tela a viery je vnútorná spätosť:
Veriaci majú veriť články Vyznania viery, „aby veriac podriadili sa Bohu, podriadení počestne žili, počestne žijúc, očisťovali si srdce a s očisteným srdcom chápali, čo veria“.259
158
2519Tým, čo majú „čisté srdce“,2548 je prisľúbené, že uvidia Boha z tváre do tváre a že mu budú podobní.260
Čistota srdca je predpokladom videnia Boha. Už teraz nás robí schopnými vidieť všetko z hľadiska Boha2819 a prijímať druhého ako „blížneho“; dovoľuje nám vnímať ľudské telo, vlastné i telo blížneho, ako chrám Ducha Svätého, prejav Božej krásy.2510