2550Na tejto ceste dokonalosti Duch a nevesta volajú tých, čo ich počúvajú,287
k dokonalému spoločenstvu s Bohom:
„Tam bude opravdivá sláva, kde nikto... nebude chválený ani omylom, ani lichotením; skutočná pocta, ktorá sa neodoprie nikomu, kto je jej hoden, a neudelí sa žiadnemu nehodnému; ale ani sa jej nebude dožadovať nikto nehodný, kde bude pripustený iba ten, kto je hoden; [tam bude] opravdivý pokoj, kde nikto nebude znášať nijaké protivenstvá ani od seba samého, ani od druhého. Odmenou za čnosť bude on, ktorý dal čnosť a prisľúbil sám seba, nad ktorého nemôže byť nič lepšie a väčšie... ‚Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom‘ (Lv 26, 12)... Tak sa totiž správne chápe i to, čo hovorí Apoštol: ‚Aby bol Boh všetko vo všetkých‘ (1 Kor 15, 28). On bude cieľom našich túžob,314 on, ktorého budeme vidieť bez konca, milovať bez presýtenia a chváliť bez únavy. Tento dar, táto láska, táto činnosť budú isto spoločné všetkým ako sám večný život.“288
2551„Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21).
2552Desiate prikázanie zakazuje nezriadenú žiadostivosť pochádzajúcu z nemiernej túžby po bohatstve a jeho moci.
2553Závisť je smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom druhého, a nemierna túžba prisvojiť si toto dobro. Je jedným z hlavných hriechov.
2554Pokrstený bojuje proti závisti dobroprajnosťou, pokorou a odovzdanosťou do Božej prozreteľnosti.
2555Veriaci v Krista „ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24); vedie ich Duch a riadia sa jeho túžbami.
2556Odpútanie sa od bohatstva je nevyhnutné na vstup do nebeského kráľovstva. „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3).
2557Človek plný túžby hovorí: „Chcem vidieť Boha.“ Smäd po Bohu uháša voda večného života.289
2558„Veľké je tajomstvo viery.“ Cirkev ho vyznáva v Apoštolskom vyznaní viery (prvá časť) a slávi vo sviatostnej liturgii (druhá časť), aby sa život veriacich pripodobnil Kristovi v Duchu Svätom na slávu Boha Otca (tretia časť). Toto tajomstvo si teda vyžaduje, aby ho veriaci verili, slávili a z neho žili v živom a osobnom vzťahu so živým a pravým Bohom. Týmto vzťahom je modlitba.
„Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v radosti.“1
2559„Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o vhodné dobrá.“2
Z akej pozície hovoríme, keď sa modlíme? Z výšok našej pýchy a našej vlastnej vôle alebo „z hlbín“ (Ž 130, 1) poníženého a skrúšeného srdca? Kto sa ponižuje, bude povýšený.3
Poníženosť je základom modlitby. My „nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8, 26). Poníženosť je predpokladom, aby sme dostali nezaslúžený dar modlitby: Človek je pred Bohom žobrák.4