2610Ako Ježiš prosí Otca a vzdáva mu vďaky prv, než dostane jeho dary, tak aj nás učí tejto synovskej odvahe: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali“ (Mk 11, 24). Taká je sila modlitby. „Všetko je možné tomu, kto verí“ (Mk 9, 23) vierou, ktorá „nepochybuje“.63 165 Ako Ježiša zarmucuje „nevera“ jeho príbuzných (Mk 6, 6) a „malovernosť“ jeho učeníkov (Mt 8, 26), tak ho napĺňa údiv nad veľkou vierou rímskeho stotníka64 a kanaánskej ženy.65

2611Modlitba viery nespočíva len v tom, že hovoríme: „Pane, Pane“, ale v tom, že si pripravíme srdce, aby plnilo Otcovu vôľu2827 (Mt 7, 21). Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby vnášali do modlitby túto starosť o spoluprácu na Božom pláne.66

2612V Ježišovi „sa priblížilo Božie kráľovstvo“ (Mk 1, 15). Ježiš povzbudzuje k obráteniu a k viere, ale aj k bedlivosti.672 V modlitbe učeník bedlí, pozorný voči tomu, ktorý „je“ a ktorý „prichádza“, v spomienke na jeho prvý príchod v krehkom tele a v očakávaní jeho druhého príchodu v sláve.67 Modlitba učeníkov v spojení s ich Učiteľom je boj,2725 a keď bedlíme v modlitbe, neupadneme do pokušenia.68

2613Svätý Lukáš nám zanechal tri hlavné podobenstvá o modlitbe:546

Prvé, o „neodbytnom priateľovi“,69 povzbudzuje k naliehavej modlitbe: „Klopte a otvoria vám.“ Tomu, kto takto prosí, nebeský Otec „dá všetko, čo potrebuje,“ a najmä Ducha Svätého, v ktorom sú všetky dary.

Druhé podobenstvo, „o neodbytnej vdove“,70 sa zameriava na jednu z vlastností modlitby: treba sa stále modliť a neochabovať, a to s trpezlivosťou viery. „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8).

Tretie podobenstvo, o „farizejovi a mýtnikovi“,71 2559 sa týka poníženosti srdca, ktoré sa modlí: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“ (Lk 18, 13). Cirkev si neprestajne osvojuje túto modlitbu slovami „Kýrie, eléison.“

2614Keď Ježiš otvorene zveruje svojim učeníkom tajomstvo modlitby k Otcovi, odhaľuje im, aká bude musieť byť ich aj naša modlitba, keď sa vráti k Otcovi vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. Nové je teraz „prosiť v jeho mene“.72 Viera v neho privádza učeníkov k poznaniu Otca,434 lebo Ježiš je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Viera prináša svoje ovocie v láske: to značí zachovávať jeho slovo, jeho prikázania, zostávať s ním v Otcovi, ktorý nás v ňom miluje až natoľko, že zostáva v nás. Istota, že naše prosby budú vypočuté, sa v tejto Novej zmluve zakladá na Ježišovej modlitbe.73

2615Ba viac, keď je naša modlitba spojená s Ježišovou,728 Otec nám dá „iného Tešiteľa, aby zostal“ s nami „naveky – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16-17). Táto novosť modlitby a jej podmienok sa stáva zjavnou v Ježišovej rozlúčkovej reči.74 V Duchu Svätom je kresťanská modlitba spoločenstvom lásky s Otcom nielen skrze Krista, ale aj v ňom: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 16, 24).

Ježiš vypočuje modlitbu

2616Modlitba k Ježišovi je ním už vypočutá počas jeho verejného účinkovania, a to prostredníctvom znamení, ktoré anticipujú moc jeho smrti a zmŕtvychvstania. Ježiš vypočuje modlitbu viery548 vyjadrenú slovami (malomocný,75 Jairus,76 Sýrofeničanka,77 kajúcny zločinec78) alebo mlčky (tí, čo niesli ochrnutého človeka,79 žena trpiaca na krvotok, ktorá sa dotkla jeho šiat,80 slzy a voňavý olej hriešnice81). Naliehavá prosba slepcov: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ (Mt 9, 27) alebo „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10, 47) prešla do tradície takzvanej Ježišovej modlitby:2667 „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“ Či už Ježiš uzdravuje z choroby, alebo odpúšťa hriechy, na prosbu, ktorá ho vzýva s vierou, vždy odpovedá: „Choď v pokoji, tvoja viera ťa uzdravila.“

Svätý Augustín obdivuhodne zhŕňa tri rozmery Ježišovej modlitby: „Modlí sa za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu. Poznávajme teda náš hlas v ňom a jeho hlas v nás.“82

Modlitba Panny Márie

2617Máriina modlitba nám bola zjavená na úsvite plnosti časov.148 Pred vtelením Božieho Syna a pred vyliatím Ducha Svätého jej modlitba jedinečným spôsobom spolupracuje na dobrotivom Otcovom pláne:494 vo chvíli zvestovania na Kristovom počatí83 a počas Turíc na formovaní Cirkvi, Kristovho tela.84 Vo viere jeho poníženej služobnice Boží dar nachádza prijatie, na ktoré Boh čakal už od začiatku čias. Tá, ktorú Všemohúci urobil „plnou milosti“,490 odpovedá obetou celej svojej bytosti: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). „Fiat“ („nech sa stane“) je kresťanská modlitba: celkom patriť jemu, pretože on celkom patrí nám.

2618Evanjelium nám zjavuje, ako sa Mária modlí2674 a s vierou prihovára: v Káne85 Ježišova matka prosí svojho Syna o potrebné pre svadobnú hostinu, ktorá je znamením inej hostiny, totiž svadobnej hostiny Baránka, ktorý na prosbu Cirkvi, svojej nevesty, dáva svoje telo a svoju krv. A v hodine novej zmluvy pri kríži86 je Mária vypočutá ako Žena,726 nová Eva, skutočná „matka žijúcich“.

2619Preto Máriin chválospev,87 latinský Magnificat, byzantské Megalynarion, je zároveň chválospevom Božej Matky i chválospevom Cirkvi, chválospevom sionskej dcéry i nového Božieho ľudu, spevom vzdávania vďaky za plnosť milostí udelených v ekonómii spásy,724 chválospevom „chudobných“, ktorých nádej sa uskutočnila splnením prisľúbení daných „našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“ (Lk 1, 55).