2630Nový zákon takmer neobsahuje modlitby nárekov, ktoré sa často vyskytujú v Starom zákone. Vo vzkriesenom Kristovi sa prosba Cirkvi už opiera o nádej, hoci ešte žijeme v očakávaní a musíme sa každodenne usilovať o obrátenie.2090 Kresťanská prosba vyviera z celkom inej hĺbky, z hĺbky, ktorú svätý Pavol nazýva vzdychaním: je to vzdychanie stvorenia, ktoré „sa zvíja v pôrodných bolestiach“ (Rim 8, 22), ale je to aj naše vzdychanie, kým „očakávame... vykúpenie svojho tela, lebo v nádeji sme spasení“ (Rim 8, 23-24); a napokon sú to „nevysloviteľné vzdychy“ samého Ducha Svätého, ktorý „prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8, 26).

2631Prosba o odpustenie2838 je prvým krokom prosebnej modlitby.95 Je predpokladom správnej a čistej modlitby. Dôverujúca poníženosť nás znova stavia do svetla spoločenstva s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom i do spoločenstva medzi sebou,96 takže „dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť“ (1 Jn 3, 22). Prosba o odpustenie je predpokladom eucharistickej liturgie, ako aj osobnej modlitby.

2632Podľa Ježišovho ponaučenia kresťanská prosba2816 je zameraná na túžbu po kráľovstve, ktoré prichádza, a na jeho hľadanie.97 V prosbách je istá hierarchia.1942 Predovšetkým sa prosí o kráľovstvo a potom o to, čo je potrebné, aby sme ho mohli prijať a spolupracovať na jeho príchode. Táto spolupráca na poslaní Ježiša Krista a Ducha Svätého, ktoré je teraz poslaním Cirkvi, je predmetom modlitby apoštolského spoločenstva.98 Modlitba svätého Pavla, apoštola v plnom zmysle slova, nám ukazuje, ako má Božia starostlivosť o všetky Cirkvi prenikať kresťanskú modlitbu.99 Modlitbou každý pokrstený spolupracuje na príchode Božieho kráľovstva.2854

2633Kto má takto účasť na spasiteľnej Božej láske, chápe, že každá potreba sa môže stať predmetom prosby.2830 Kristus, ktorý vzal na seba všetko, aby všetko vykúpil, je oslávený prosbami, ktoré v jeho mene predkladáme Otcovi.100 Na základe tejto dôvery nás Jakub101 a Pavol povzbudzujú modliť sa pri každej príležitosti.102

III. Modlitba orodovania

2634Orodovanie je prosebná modlitba, ktorá nás zblízka pripodobňuje Ježišovej modlitbe. On je jediný orodovník u Otca za všetkých ľudí, najmä za hriešnikov.103 432 „Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral“ (Hebr 7, 25). Sám Duch Svätý „sa prihovára za nás“ a „prihovára sa za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 26-27).

2635Orodovať,2571 prosiť za druhých, je od čias Abraháma príznačnou vlastnosťou srdca, ktoré je v súlade s Božím milosrdenstvom. V období Cirkvi má kresťanské orodovanie účasť na Kristovom orodovaní: je výrazom spoločenstva svätých.2577 Kto sa modlí, pri orodovaní „nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Flp 2, 4), ba dokonca sa modlí aj za tých, ktorí mu robia zle.104

2636Prvé kresťanské spoločenstvá intenzívne prežívali túto formu solidarity.105 Apoštol Pavol im tak dáva účasť na svojej službe evanjeliu,106 ale sa za ne aj modlí.107 Orodovanie kresťanov nepozná hranice: „za všetkých ľudí, za... všetkých, čo sú na vyšších miestach“1900 (1 Tim 2, 1-2), za prenasledovateľov,108 za spásu tých, čo odmietajú evanjelium.109 1037

IV. Modlitba vzdávania vďaky

2637Vzdávanie vďaky charakterizuje modlitbu Cirkvi,2241328 ktorá slávením Eucharistie ukazuje a stále viac sa stáva, čím je. A skutočne, Kristus v diele spásy oslobodzuje stvorenie od hriechu a smrti, aby ho znova posvätil a priviedol späť k Otcovi na jeho slávu. Vzdávanie vďaky údov Kristovho tela má účasť na vzdávaní vďaky ich hlavy.2603

2638Podobne ako v prosebnej modlitbe, každá udalosť a každá potreba sa môžu stať predmetom vzdávania vďaky. Listy svätého Pavla sa často začínajú a končia vzdávaním vďaky a vždy je v ňom prítomný Pán Ježiš: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás“ (1 Sol 5, 18). „V modlitbe buďte vytrvalí, bedlite pri nej a vzdávajte vďaky“ (Kol 4, 2).

V. Modlitba chvály

2639Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Chvála je účasťou na blaženosti čistých sŕdc,213 ktoré milujú Boha vo viere skôr, ako by ho videli v sláve. Prostredníctvom chvály sa Duch Svätý spája s naším duchom, aby dosviedčal, že sme Božie deti,110 vydáva svedectvo v prospech jednorodeného Syna, v ktorom sme adoptovaní za synov a skrze ktorého oslavujeme Otca. Chvála spája ostatné formy modlitby a povznáša ich k tomu, ktorý je ich prameňom a cieľom – k jedinému Bohu, Otcovi, „od ktorého je všetko a my sme pre neho“ (1 Kor 8, 6).